Pandémia

Bezprecedentná kríza vyvolaná pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2, v ktorej sa Slovenská republika, spolu s ostatnými krajinami, nachádza od roku 2020, zasiahla všetky oblasti spoločenského života. Prijímali sa opatrenia, z ktorých mnohé boli dovtedy našej spoločnosti úplne cudzie a komunikované verejnosti boli najmä prostredníctvom médií. V masovokomunikačných prostriedkoch dominovali zväčša informácie praktického charakteru, poskytované príležitostne a nepravidelne a bolo pomerne náročné z nich spätne vyabstrahovať, ktoré sú ešte platné a na aké územie, resp. subjekty sa vzťahujú. Navyše, prijímané opatrenia nebolo možné nájsť v prehľadnej forme a na jednom mieste. V minimálnej miere bolo prítomné aj objasňovanie právneho základu prijímaných opatrení (voči verejnosti). Na základe uvedených skutočností, najmä vzhľadom na dynamiku prijímania opatrení, prinášame tento článok, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na právne východiská a dopady niektorých opatrení prijatých za obdobie roku 2020. 1) Uvedomujeme si, že plynutím času sa situácia v danej oblasti výrazne zmenila, a pretrvávanie pandémie aj v roku 2021 prináša úplne odlišné situácie a iný právny, resp. legislatívny základ ich riešenia. Štát sa na začiatku s touto krízou musel vysporiadať aktivovaním existujúcej legislatívy, určenej na riešenie potenciálnych kritických situácií a následne priebežným prijímaním nových legislatívnych opatrení ad hoc. V oboch prípadoch ide o právne predpisy, ktoré so sebou nevyhnutne prinášajú zásadné zásahy do základných práv a slobôd. Zároveň dochádza k dočasnému posilneniu právomocí vlády, ako jedného z orgánov krízového riadenia. Vyrovnať sa s dopadmi aplikácie legislatívy v praxi je a bude úlohou súdov a ďalších orgánov ochrany práva, ktoré v rámci svojich vymedzených právomocí poskytujú ochranu ústavnosti, zákonnosti, základných práv a slobôd, práv a zákonom chránených záujmov.

Po prehľade najdôležitejších rozhodnutí, ktoré doteraz Európsky súd pre ľudské práva vydal v súvislosti s rozhodovaním o obmedzeniach ľudských práv vykonaných na účel zabránenia šírenia pandémie COVID-19, príspevok rozoberá prípad, v ktoromtento súd preskúmal zásah do práva na zhromažďovanie. Pre ochranu práv na Slovensku, zasiahnutými opatreniami exekutívy, je najdôležitejším odkazom nevyhnutnosť vytvorenia účinného systému nezávislého súdneho prieskumu týchto opatrení z pohľadu  dodržiavania ochrany základných práv a slobôd aj v krízových situáciách. Pre ochranu demokracie má zasa význam tá časť rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá zdôraznila význam slobody pokojného zhromažďovania a poukázala na jeho porušenie v dôsledku dlhého trvania zákazu verejných podujatí a povahou a závažnosťou trestných sankcií hroziacich za porušenie tohoto zákazu.

Príspevok sa zaoberá inštitútom dočasnej ochrany podnikateľských subjektov, ktorý zaviedol „zákon č. 62/2020 Z. z.“ počas pandémie, v komparácii so „zákonom č. 421/2020 Z. z.“, ktorý prináša tento inštitút už ako univerzálny nástroj na prekonanie dočasných problémov pri prevádzkovaní podniku. Autor sa snaží predovšetkým zistiť, či obmedzenia veriteľov pri vymáhaní pohľadávok počas dočasnej ochrany sú dostatočne vyvážené k obmedzeniam dlžníka a teda, či sledujú záujem veriteľov.

Prispôsobenie súdnej činnosti Súdneho dvora EÚ z dôvodu pandémie spojenej s koronavírusom Covid-19 Vzhľadom na súčasnú zdravotnú krízu bol Súdny dvor nútený dočasne prispôsobiť svoje pracovné postupy. Súdna činnosť naďalej...