Peňažná náhrada

Cezhraničné premiestnenie sídla, ktoré možno subsumovať pod slobodu usadiť sa, garantovanú právom Európskej únie, nebolo vyše 30 rokov harmonizované. Zákonodarca na úrovni Európskej únie v roku 2019 prijal smernicu o premenách, ktorá prináša jednotný právny rámec cezhraničného premiestnenia sídla. Jednotlivé členské štáty Európskej únie mali povinnosť túto smernicu transponovať do svojho vnútroštátneho právneho poriadku. Na rozdiel od českého právneho poriadku, ktorý ucelenú právnu úpravu cezhraničného premiestnenia sídla poznal ešte pred harmonizačným procesom, Slovenská republika prijala komplexnú právnu úpravu až v roku 2023. Cieľom tohto príspevku je poskytnúť analýzu problematických aspektov ochrany minoritných akcionárov pri cezhraničnom premiestnení sídla podľa slovenskej právnej úpravy v súvislosti s informačnými právami akcionárov, ako aj v súvislosti s uplatnením ich práva na primeranú peňažnú náhradu. Autorka zároveň právnu úpravu týchto inštitútov porovnáva s právnou úpravou v Českej republike.

§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky§ 420 písm. f) Civilného sporového poriadku§ 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku Peňažná náhrada za vecné bremeno zriadené vo verejnom záujme ex lege podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, je jednorazová a patrí iba tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona. Právo na túto náhradu sa premlčuje vo šeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 49/2023

Najvyšší súd SR vyslovil v glosovanom uznesení zásadné závery k výkladu § 62 ods. 8 Zákonníka práce (ďalej aj "ZP"), podľa ktorého ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. Vzhľadom na to, že glosované uznesenie bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, zaslúži si väčšiu pozornosť.