Spolupracujúci obvinený

Autorka sa v predkladanom príspevku sústreďuje na aspekt dôveryhodnosti výpovede spolupracujúceho obvineného, pričom v týchto súvislostiach venuje osobitnú pozornosť rozhodovacej činnosti tak vnútroštátnych súdov, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Súčasne poukazuje na úskalia aktuálnej právnej úpravy a v logickej nadväznosti formuluje návrhy na zmenu legislatívy de lege ferenda. Cieľom príspevku je poskytnúť parciálne riešenie problematiky previazanej s osobou spolupracujúceho obvineného.

Článok je venovaný problematike inštitútu spolupracujúcej osoby, ktorý slúži k odhaľovaniu závažnej trestnej činnosti a jej páchateľov, a to najmä v prípade, ak orgány činné v trestnom konaní bojujú s dôkaznou núdzou. Odborná verejnosť už dlhšiu dobu poukazovala na nedostatky v právnej úprave a využívaní tohto inštitútu v praxi, s ktorými bolo potrebné sa vysporiadať. Článok poskytuje prehľad zmien v právnej úprave, vzťahujúcej sa na spolupracujúcu osobu, prijatých v zmysle novely Trestného poriadku zákonom č. 40/2024 Z. z.

Komplikovanosť vzťahu medzinárodného práva, práva EÚ a vnútroštátneho práva spôsobuje, že sa rozširujú dezinterpretácie v otázkach súladu slovenskej právnej úpravy spolupracujúceho obvineného s medzinárodným právom (v európskom regióne) a právom EÚ. V predkladanom článku sa pokúšajú autori tieto otázky objasniť, a to aj prostredníctvom rozboru aktuálneho rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Adamčo proti Slovenskej republike.1) The complexity of the relationship between international law, EU law and national law causes misinterpretations in the area of compliance of the Slovak legislation of the cooperating accused with international law (in the European region) and EU law. In this article, the authors attempt to clarify these issues, including through an analysis of the current decision of the European Court of Human Rights in the Adamčo v. Slovakia case.