Správa majetku

§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka§ 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov Správca majetku vyššieho územného celku v súdnom konaní koná v mene vyššieho územného celku vo veciach, ktoré sa týkajú majetku v jeho správe, pričom nepotrebuje na takéto konanie pred súdom osobitné splnomocnenie. Pokiaľ správca majetku vyššieho územného celku v konaní uplatňuje právo týkajúce sa ním spravovaného majetku spočívajúce v bezdôvodnom obohatení tretej osoby jeho užívaním, nemožno konštatovať nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že nie je vlastníkom tohto majetku. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo/3/2023  

Najvyšší súd neidentifikoval existenciu všeobecnej právnej povinnosti vyplývajúcej zo všeobecne záväzného predpisu, zmluvy alebo právoplatného rozhodnutia súdu, ktorá by obžalovaným (členovi štatutárneho orgánu a zmluvnému zástupcovi) prikazovala, resp. ich zaväzovala postupovať určitým špecifikovaným spôsobom pri nakladaní s majetkom danej právnickej osoby. Povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok nemožno odvodiť ani zo všeobecnej právnej úpravy právnických osôb obsiahnutej v Občianskom zákonníku, keďže táto ani rámcovo neupravuje takéto povinnosti členov orgánov právnickej osoby.

Nadační právo je citlivá oblast soukromého práva, zrcadlí nejen osobní vůli zakladatelů nadací, ale také společenskou afinitu k filantropii a k podpoře veřejných věcí soukromými zdroji. Ač se mnohdy zdá, že dnes jsou nadace zejména nástrojem soukromé vlastnické správy, jejich role je širší, a proto by i jejich právní úprava měla být dotažená. Ostatně velké nadace typu Zeit Stiftung nebo Nadace Jana Husa jasně ukazují, že se v nich mohou kumulovat velké majetky, které slouží širokým společenským potřebám. Současně však, a to zejména sleduje dále diskutovaná novela slovenského nadačního práva, nadační právo moderní právní řády „privatizují“ a podporují jeho využití pro soukromé účely. Tento trend vede k uvolnění regulace, k hledání racionálních foundation governance pravidel (viz třeba Swiss Foundation Code), a tedy standardizaci světa tohoto druhu právnických osob. Strukturálně pak tedy obě regulace, tedy veřejněprospěšní nadace i soukromé nadace, tvoří dvě strany jedné mince a musí být právně i daňově nastaveny tak, aby nabízely racionální volby a řešení.

V predmetnom príspevku jeho autori svoju pozornosť zameriavajú na problematiku trestu prepadnutia majetku, ktorý je v odbornej literatúre analyzovaný len zriedkavo. Jeho význam a frekvencia však v poslednom období nadobúdajú na aktuálnosti najmä v súvislosti s odsúdením viacerých obžalovaných za trestné činy korupčno-ekonomickej povahy a za ich účasť v zločineckých skupinách. Autori sa v súvislosti s týmto trestom sústreďujú na jeho históriu, porovnanie s právnou úpravou v trestných zákonoch niektorých iných štátov EÚ a na správu majetku, ktorý je predmetom tohto trestu.