Trest prepadnutia majetku

V predmetnom príspevku jeho autori svoju pozornosť zameriavajú na problematiku trestu prepadnutia majetku, ktorý je v odbornej literatúre analyzovaný len zriedkavo. Jeho význam a frekvencia však v poslednom období nadobúdajú na aktuálnosti najmä v súvislosti s odsúdením viacerých obžalovaných za trestné činy korupčno-ekonomickej povahy a za ich účasť v zločineckých skupinách. Autori sa v súvislosti s týmto trestom sústreďujú na jeho históriu, porovnanie s právnou úpravou v trestných zákonoch niektorých iných štátov EÚ a na správu majetku, ktorý je predmetom tohto trestu.

Cieľom práce je priblížiť závery hodnotenia súladu právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb Slovenskej republiky s Dohovorom OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov a predstaviť návrh na implementáciu hlavných zistení. Pri posudzovaní záverov sa vychádza taktiež z doterajšej praxe slovenských súdov a z dôvodu podobných znakov českej právnej úpravy aj z odporúčaní adresovaných Českej republike.

Tento príspevok sa venuje problematike výkonu trestu prepadnutia majetku v rámci štátov Európskej únie, konkrétne trestu prepadnutia majetku, uloženému v jednom členskom štáte Európskej únie, tzv. štáte pôvodu, a vykonanému v inom členskom štáte Európskej únie, tzv. vykonávajúcom štáte. Príspevok sa zameriava jednak na definovanie podmienok a zásad uplatňovaných pri výkone trestu prepadnutia majetku, tak štátom pôvodu ako aj vykonávajúcim štátom, na výklad zákonných ustanovení regulujúcich uloženie a výkon trestu prepadnutia majetku, ako i na analýzu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa predostretej problematike venuje.