Trestná činnosť

Tento príspevok sa zameriava na kvalitativno-kvantitativne skúmanie metód a technik, ktoré možno impiementovat pri odhaľovaní páchateľa trestnej činnosti, resp. záujmovej osoby alebo inej entity. V nadväznosti na výsledky výskumnej práce vnútroštátnych a medzinárodných výskumných subjektov v oblasti aktuálnych trendov trestnej činnosti súvisiacej s kryptoaktívami autor prostredníctvom popisovania systému kryptoaktívv, analýzou jeho špecifík na úrovni transakcii kryptoaktívv, syntézou výsledkov čiastkového poznávania vytvára logicky štruktúrovaný rámec týkajúci sa metód, technik a postupov aplikovateľných pri vykonávaní odhaľovania páchateľa v systéme kryptoaktív. delom príspevku je poskytnúť odbornej verejnosti a oprávneným orgánom ucelený prehlaď o základných princípoch fungovania systému kryptoaktívv, a podnietil tieto subjekty k aplikovaniu skúmaných metód, techník a postupov do svojej praktickej činnosti.  

Autori nadväzujú na ich štyri skoršie príspevky na tému virtuálne meny, publikované v Justičnej revue v roku 2022 v číslach 2, 3, 4 a 10 a na ďalšiu publikačnú činnosť k tejto téme. Zaoberajú sa najnovšími trendmi a spôsobmi páchania počítačovej a ďalšej trestnej činnosti spojenej s virtuálnymi menami. Konkrétne svoju pozornosť zameriavajú na dosahy krachu burzy FTX, na ransomware, iné formy malvereu, dark net a NFT. Poskytujú tiež prehľad o výške spôsobených škôd takouto trestnou činnosťou. Záverom konštatujú dôležitosť právnej regulácie daného odvetvia a naznačujú legislatívne aktivity v tomto smere.1)

Autor sa v predmetnom článku zaoberá inštitútom agenta v trestnom konaní a jeho použitím na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov trestnej činnosti v kyberpriestore. Rozoberá predmetný inštitút z pohľadu slovenskej právnej úpravy aj s poukazom na pripravovanú rozsiahlu novelu Trestného poriadku. V ďalšom rozoberá možné metódy jeho použitia v kyberpriestore a v závere prináša kazuistiku spojenú s jeho použitím v zahraničí.

V článku autor reflektuje na najčastejšie pochybenia policajtov „prvého kontaktu“, policajtov v postavení orgánu činného v trestnom konaní a operatívnych pracovníkov vo vzťahu k drogovej trestnej činnosti, pričom hĺbavo analyzuje relevantné právne aspekty imanentné právnej úprave z hľadiska de lege lata a poukazuje na jej značné nedostatky identifikované aplikačnou praxou, ktoré následne podrobuje kritike, vyjadruje k nim svoje subjektívne právne názory a ponúka návrhy de lege ferenda.