Všeobecné súdy

Základy štruktúry a organizácie švédskeho súdnictva sú upravené v ústave, ktorú v Švédskom kráľovstve tvoria štyri ústavné zákony: 1) - zákon o forme vlády (ombeslutad ny regeringsform), - zákon o nástupníctve, - zákon o slobode tlače a - ústavný zákon o slobode prejavu. Súdny systém Švédskeho kráľovstva je tvorený dvomi hlavnými paralelnými časťami, a to sústavou všeobecných súdov (allmänna domstolar), ktoré riešia najmä civilné a trestné veci a sústavou všeobecných správnych súdov (allmänna förvaltnings-domstolar), ktoré riešia spory medzi súkromnými osobami a orgánmi verejnej moci. Každá z týchto súdnych sústav má tri inštancie. V špecifických, zákonmi stanovených prípadoch majú právomoc prejednávať a rozhodovať spory špecializované súdy a tribunály. V Švédskom kráľovstve nie je zriadený ústavný súd. Podľa zákona o forme vlády v prípade, ak súd zistí, že ustanovenie právneho predpisu je v rozpore s ústavou alebo právnym predpisom vyššej právnej sily, toto ustanovenie sa nepoužije. Rovnako sa postupuje v prípade, ak pri prijímaní ustanovenia v podstatnom ohľade nebol rešpektovaný zákonný postup. Pri takomto posudzovaní súladu právnych predpisov však musí byť braný osobitný zreteľ na skutočnosť, že švédsky parlament (Riksdag) je najvyšším zástupcom ľudu a ústavné zákony majú prednosť pred inými právnymi predpismi. 2)

Slovinská republika a Slovenská republika sú si - okrem takmer totožných názvov, ktoré tak často mýlia cudzincov - podobné v mnohých aspektoch. Pri zacielení pozornosti konkrétnejšie na oblasť práva nemožno prehliadnuť, že Slovinsko stálo v ostatných dekádach pred podobnými výzvami, ako naša krajina, keď prešlo procesmi transformácie spoločnosti, právneho poriadku, reformami inštitúcií, európskou integráciou. Najvyšší súd Slovenskej republiky aktívne spolupracuje so svojou partnerskou inštitúciou - Najvyšším súdom Slovinskej republiky (ďalej aj "najvyšší súd"), najmä v rámci medzinárodných súdnych sietí, ktorých sú oba súdy členmi.

Príspevok analyzuje koncept priamej aplikácie ústavy s dôrazom na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov. Pojednáva o troch rôznych formách, v ktorých môže priama aplikácia ústavy nastať: nezávislá aplikácia bez potreby použitia podústavnej normy, paralelná (spoločná) aplikácia ústavy a podústavného práva, a nakoniec použitie ústavnej normy priamo v prípade konfliktu s podústavným právom. Teoretické poznatky sú doplnené praktickými skúsenosťami slovenských všeobecných súdov. Okrem konceptu priamej aplikácie ústavy je predmetom príspevku aj nadradenosť ústavy, ktorá s bezprostrednou aplikáciou ústavy úzko súvisí. The paper analyses a concept of direct application of constitution with the special reference to the courts of general jurisdiction. It provides three theoretical forms in which the direct application occurs: independent application without a need to apply a sub-constitutional norm, parallel application of constitution and sub-constitutional law and finally application of a constitutional norm at the expense of conflicting sub-constitutional law. Theory is followed by practice of the Slovak courts. Aside from the concept of direct application, the paper elaborates on the supremacy of constitution that is closely intertwined to the main topic.