Výklad práva

Napriek skutočnosti, že právna úprava inštitútu záložného práva (resp. jeho výkonu), ktorá je obsiahnutá v §151a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov je pomerne komplexná, opomína situáciu, ako naložiť s evidenciou záložného práva (v príslušnom verejnom registri), ktorého výkon je premlčaný. Napriek viacerým teoretickým pohľadom na to, či daný problém predstavuje alebo nepredstavuje medzeru v platnej právnej úprave, autor sa prikláňa k záveru, že o medzeru ide, pričom tento záver je podporený aj poukazom na judikatúru vrcholných súdnych autorít Slovenskej republiky. Bez ohľadu na existenciu rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, nemožno predmetnú otázku považovať za definitívne vyriešenú. V tomto smere je v príspevku venovaná pozornosť aj komparácii s českou právnou úpravou a úvahami de lege ferenda tak, aby bol problém vyriešený aj v rovine pozitívneho práva.

Úvod: Uznanie súdneho rozhodnutia za prameň práva vo formálnom zmysle V stredoeurópskom priestore sa rozsiahla a prevažne kvalitná spisba o výklade práva bez vysvetlenia a ako samozrejmosť venuje výkladu...

Úvod: o čom uvažujeme Konfrontácia štandardných súčastí právneho myslenia a všeobecne prijímaných právnoteoretických myšlienok i koncepcií s právnou reguláciou výkladu práva vedie k úvahám upozorňujúcim na zvláštnosti takejto časti...

 Úvod a metodológia Výklad práva predstavuje chlieb každodenný väčšiny právnikov venujúcich sa realizácii práva. Jeho mnohé prípady prekračujú rutinu a vyžadujú intelektuálne úsilie. Spájajú v sebe praktický význam, intelektuálnu náročnosť...

Príspevok kriticky analyzuje nález III. ÚS 394/2020, ktorým ústavný súd nevyhovel sťažnosti kandidáta na funkciu viceguvernéra NBS.Konkrétne vytýka ústavnému súdu, že jasnú právnu normu zneistil nesprávne uplatnenou metódou výkladu a takto vyloženú právnu normu použil v neprospech sťažovateľa a jeho subjektívneho ústavného práva. Ústavný súd opomenul aplikovať výkladovú metódu in dubio pro libertate a nerešpektoval niektoré fundamenty právneho štátu vrátane svojej vlastnej judikatúry.

Jedným z novodobých spôsobov výkladu vnútroštátnych súkromnoprávnych noriem je okrem ústavne konformného výkladu aj eurokonformný výklad, t. j. výklad vnútroštátnej normy v súlade s európskym právom. Súdna prax odzrkadľujúca sa najmä v rozhodnutiach najvyšších súdnych inštitúcií je svedectvom toho, že eurokonformný výklad vnútroštátneho práva aplikujú slovenské súdy prevažne účelovo a doteraz ho adekvátnym spôsobom neaplikovali v tak závažnej právnej oblasti, ktorá je priamo ovplyvnená európskym právom, ako je ochrana práv spotrebiteľov. Naopak, v praxi sme svedkami toho, že tzv. eurokonformný výklad sa niekedy používa výberovo a v niektorých prípadoch súdy ním prekračujú medze súkromnoprávnej úpravy a vstupujú tak do kompetencie slovenského zákonodarcu. Je to dôsledok viacerých skutočností. Hlavnú príčinu vidíme v zúženom odbornom náhľade na spôsob a rozsah používania uvedenej výkladovej metódy vo vzťahu k súkromnoprávnym predpisom.