Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Vybrané rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vyhlásené v období od 1. júna do 31. júla 2021 - Denis a Irvine proti Belgicku

Denis a Irvine proti Belgicku

rozsudok Veľkej komory Súdu z 1. júna 2021 k sťažnostiam č. 62819/17 a 63921/17 pre porušenie článku 5 ods. 1 Dohovoru (právo na slobodu a bezpečnosť) a článku 5 ods. 4 Dohovoru (právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby) v kontexte povinného obmedzenia osobnej slobody z dôvodu psychickej choroby na základe zákona o sociálnej ochrane po spáchaní trestného činu

Obaja sťažovatelia sú povinne obmedzení na osobnej slobode v zariadení v Belgicku. Sťažovateľ Denis je belgický štátny príslušník, ktorý sa narodil v roku 1984. Sťažovateľ Irvine je britský štátny príslušník, ktorý sa narodil v roku 1964.
Sťažovatelia namietajú skutočnosť, že naďalej zostali obmedzení na osobnej slobode, hoci podľa ich názoru pre toto opatrenie od nadobudnutia účinnosti zákona o povinnej väzbe z 5. mája 2014 neexistoval žiaden právny základ.
Zákon z 5. mája 2014, ktorý nadobudol účinnosť v októbri 2016, ustanovuje povinnú väzbu len v prípade spáchania zločinov alebo závažných trestných činov, ktorých následkom je fyzická alebo psychická ujma spôsobená inej osobe, alebo jej hrozba. Sťažovatelia, ktorí boli vzatí do väzby za skutky klasifikované ako krádež (sťažovateľ Denis v roku 2007), resp. za pokus o vlámanie (sťažovateľ Irvine v roku 2002) podľa zákona o ochrane spoločnosti z 9. apríla 1930, sa na základe novej právnej úpravy obrátili na belgické súdy so žiadosťou o prepustenie na slobodu, avšak neúspešne.
Vo svojej sťažnosti namietajú porušenie svojho práva na slobodu a bezpečnosť v zmysle článku 5 ods. 1 Dohovoru z dôvodu, že pre ich ponechanie vo väzbe zanikol právny základ po nadobudnutí účinnosti zákona z roku 2014.
Ďalej namietajú porušenie práva na urýchlené preskúmanie zákonnosti väzby v zmysle článku 5 ods. 4 Dohovoru a práva na efektívny prostriedok nápravy v zmysle článku 13 Dohovoru tým, že nemali možnosť podľa platnej právnej úpravy dosiahnuť okamžité a bezpodmienečné prepustenie na slobodu.
Vo svojom rozsudku z 8. októbra 2019 Komora Súdu, ktorej bola sťažnosť pridelená, jednohlasne rozhodla, že nedošlo k porušeniu článku 5 ods. 1 Dohovoru ani článku 5 ods. 4 Dohovoru. Dňa 7. januára 2020 sťažovatelia požiadali o predloženie veci na rozhodnutie Veľkej komore Súdu v súlade s článkom 43 Dohovoru a 24. februára 2020 senát Veľkej komory túto žiadosť prijal. Pojednávanie v merite veci sa uskutočnilo 21. októbra 2020.
Rozhodnutie Súdu
Článok 5 ods. 1 (právo na slobodu a bezpečnosť) - dôvody pozbavenia osobnej slobody
Súd uviedol, že sťažovatelia neboli odsúdení. Vnútroštátne súdy po zistení, že sťažovatelia spáchali skutky, z ktorých boli obvinení, rozhodli, že boli v takom duševnom stave, ktorý poškodil a vážne ovplyvnil ich rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Preto nariadili obmedzenie osobnej slobody sťažovateľov, ktoré podľa vnútroštátneho práva bolo "preventívnym opatrením" a nie trestom. Toto pozbavenie osobnej slobody sa t
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).