rozsudok z 1. júna 2023 k sťažnosti č. 19990/20
| Čl. 6 (trestná časť) • spravodlivé konanie • odsúdenie sťažovateľa založené vo významnej miere na usvedčujúcich dôkazoch od spolupáchateľov v rámci ich spolupráce s vyšetrovateľmi a prokurátormi výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody • samoúčelná motivácia na strane spolupáchateľov nemohla byť vylúčená • žiadna zrejmá individuálna pozornosť venovaná zo strany vnútroštátnych súdov rozsahu a charakteru získaných výhod • opretie sa o napadnuté dôkazy, založené na nedostatočnom odôvodnení a bez sprevádzajúcich primeraných záruk |
V prípade Erik Adamčo proti Slovenskej republike,
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc ako komora v zložení:
Marko Bošnjak, predseda,
Péter Paczolay,
Alena Poláčková,
Letif Huseynov,
Ivana Jelič,
Erik Wennerstrom,
Raffaele Sabato, sudcovia,
a Liv Tigerstedt, zástupkyňa tajomníka sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosť (č. 19990/20) proti Slovenskej republike, podanú na Súd podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") slovenským štátnym občanom, pánom Erikom Adamčom (ďalej len "sťažovateľ"), 27. apríla 2020;
rozhodnutie oznámiť sťažnosť vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda");
stanoviská strán;
po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 9. mája 2023,
vyhlasuje nasledujúci rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň.
ÚVOD
1. Sťažnosť sa týka namietanej nespravodlivosti trestného konania, v ktorom bol sťažovateľ odsúdený za dva skutky spoluúčasti na vražde, spáchané v rámci organizovaného zločinu, a to z hľadiska úlohy, ktorú v tomto konaní zohrali dôkazy od komplicov, ktorí súhlasili so spoluprácou s vyšetrovateľmi a prokuratúrou výmenou za imunitu alebo iné výhody. V Slovenskej republike sú takíto ľudia označovaní ako spolupracujúci obvinení, spolupracujúci svedkovia alebo hovorovo "kajúcnici". Sťažnosť vyvoláva otázky podľa článku 6 Dohovoru.
SKUTKOVÝ STAV
2. Sťažovateľ sa narodil v roku 1976 a v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom. Zastupoval ho pán M. Kuzma, advokát pôsobiaci v Košiciach.
3. Vládu zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Bálintová.
4. Skutkové okolnosti prípadu možno zhrnúť takto.
I. POZADIE
5. Ako neskôr zistili súdy, v roku 1997 došlo v blízkosti horského priechodu na strednom Slovensku k usmrteniu fyzickej osoby A. Niekoľko ľudí na čele s B. sa priamo podieľalo na vražde. Súdy tiež zistili, že A. bol na stretnutie so svojimi vrahmi privezený tromi ľuďmi vrátane sťažovateľa a C.
6. V roku 1999 bola pred hotelom pri jazere na východnom Slovensku zabitá ďalšia fyzická osoba D. Sťažovateľov brat a ďalšia osoba, E., boli za túto vraždu súdení, no kvôli nedostatku dôkazov boli oslobodení. Ich oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť v roku 2010
7. Dňa 9. októbra 2013, po svojom zatknutí a vzatí do väzby v súvislosti s inou nesúvisiacou vraždou, sa E. priznal k vražde D. a vypovedal v tejto veci proti sťažovateľovi a jeho bratovi.
8. Dňa 11. decembra 2014 podal prokurátor návrh na obnovu konania vedúceho k oslobodeniu E. a sťažovateľovho brata.
9. Dňa 9. marca 2016 Okresný súd Košice I odmietol povoliť obnovu konania z dôvodu, že priznanie E. bolo v rozpore s dôkazmi získanými v pôvodnom procese. Medzi rozpory patrilo najmä to, že E. tvrdil, že na D. vystrelil spredu, zatiaľ čo on bol v skutočnosti strelený do chrbta. Dňa 16. mája 2016, po odvolaní prokurátora, bolo rozhodnutie súdu potvrdené.
10. Medzičasom, 13. marca 2014 sa B., ktorýsi v tom čase odpykával doživotný trest za niekoľko ďalších vrážd, priznal k tomu, že dal príkaz priviesť k nemu A. s cieľom ho zabiť. Uviedol, že A. k nemu priviedli tri osoby vrátane C