Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Finančné sprostredkovanie a dôverné údaje o klientoch
WINKLER, M., SLEZÁKOVÁ, A., VETERNÍKOVÁ, M.: Finančné sprostredkovanie a dôverné údaje o klientoch. Právny obzor, 108, 2025, č. 2, s. 159 – 180.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2025.2.04
Financial intermediation and confidential client data. In the presented paper, we address the issue of misuse of confidential data being represented by a client list, specifically in the relationship between an independent financial agent and a subordinate financial agent. This is a rather burning issue when a subordinate financial agent breaks away from its existing contractual partner – the independent financial agent, and, together with the database of clients that the subordinate financial agent has acquired, or even the “core“-clients of the independent financial agent, migrate to another independent financial agent, of course, with the aim of commercially exploiting this database. This issue has been and still is the cause of many disputes, on the other hand, it has given rise to the emergence of strong distribution networks operating in the area of financial intermediation in the Slovak Republic. On the other hand, it is also an interesting and so far not comprehensively solved interdisciplinary legal problem, because the legal institute of the client database can be viewed from several perspectives, whether private or public law. Our approach, which we implement in this article, includes a commercial law perspective – from the perspective of trade secret regulation, a civil law perspective – from the perspective of a special right to the database and finally an administrative law perspective – from the perspective of data protection. We apply all these perspectives through the prism of public law regulation of the business of financial agents, which we classify as a branch of financial law. We will also touch marginally on the criminal law aspects of insider protection.
Key words: independent financial agent, subordinate financial agent, confidential information, trade secret, special database right, personal data
Úvod
Cieľom príspevku je identifikovať právne okolnosti a následky migrácie klientskych zoznamov ako typu dôverných informácií v rámci typickej a v Slovenskej republike sa často vyskytujúcej situácii, ktorou je presun podriadeného finančného agenta od jedného samostatného finančného agenta k inému samostatnému finančnému agentovi. V rámci toho sa snažíme zodpovedať na otázku, či je takáto migrácia zakázaná
per se
alebo existujú prípady, keď je dovolená. Zároveň sa pokúsime definovať následky, ktoré pri takejto migrácii zoznamu klientov hrozia podriadenému finančnému agentovi, ktorý sa jej dopustil. Aby sme dosiahli popísaný cieľ, musíme sa na dôverné informácie pozrieť z viacerých hľadísk, či už súkromnoprávnych (z pohľadu obchodného práva i občianskeho práva) alebo verejnoprávnych (z pohľadu správneho práva i trestného práva). To všetko sa deje na pozadí analýzy súvisiacich finančnoprávnych inštitútov odvodených zo zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve.V tomto článku nepopisujeme ani neanalyzujeme súčasný stav spracovania problematiky sprístupňovania dôverných údajov o klientoch pri výkone finančného sprostredkovania v domácej právnickej literatúre, pretože podľa našich vedomostí na Slovensku ani v Českej republike neboli tieto otázky dosiaľ vedecky spracované.
V tomto príspevku sme použili vedecké metódy všeobecného charakteru, najmä analýzu, syntézu, indukciu, dedukciu a zovšeobecnenie (generalizáciu), ako aj špeciálneho charakteru, najmä komparáciu, interpretáciu a analógiu.
1. Podriadený finančný agent ako "hlavný činiteľ" (spiritus agens) v distribučnej sieti samostatného finančného agenta
Z hľadiska subjektov oprávnených na realizáciu finančného sprostredkovania možno právo finančného trhu charakterizovať ako diapazón právnych noriem určujúcich povinnosti a práva v súvislosti so začatím, uskutočňovaním a ukončením podnikania
sui generis.
Pritom predmetná charakteristika vychádza z podstaty finančného sprostredkovania, ktoré reprezentuje predovšetkým interakcia medzi finančným agentom a klientom. Z legálnej definície finančného sprostredkovania zakotvenej v ustanovení § 2 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o finančnom sprostredkovaní") abstrahujeme, že esenciou predmetnej aktivity je poskytovanie informácií kľúčových pre uzatváranie zmluvy o poskytnutí finančnej služby a samotné uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby. Vychádzajúc z uvedenej idey, zákonodarca ďalej subsumuje pod pojem finančného sprostredkovania súbor ďalších nadväzujúcich a súvisiacich aktivít, ktoré z časového hľadiska predchádzajú alebo nasledujú po okamihu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby.Pojmovým znakom finančného sprostredkovania je zároveň funkcia finančného agenta ako medzičlánku medzi klientom a finančnou inštitúciou. Osobitne dôrazne predmetný pojmový znak reprezentuje vo svojej činnosti podriadený finančný agent.
Podriadeného finančného agenta možno charakterizovať ako právnickú alebo fyzickú osobou, ktorá je obligatórne zapisovaná do registra finančných agentov, finančných poradcov, finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v oblasti poskytovania úverov na bývanie (ďalej len "register"). Pred realizáciou finančného sprostredkovania a zápisom do registra predstavuje esenciálnu požiadavku formulovanú platnou právnou úpravou na realizáciu finančného sprostredkovania v kategórii podriadeného finančného agenta uzatvorenie písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom. Zmluvný vzťah so samostatným finančným agentom bude
conditio sine qua non
finančného sprostredkovania v kategórii podriadeného finančného agenta. Aj keď oboma zmluvnými stranami sú podnikatelia, platná právna úprava zakotvuje istý stupeň hierarchie, keďže samostatný finančný agenta je navrhovateľom na zápis podriadeného finančného agenta
1)
a vykonáva nad ním delegovaný dohľad. Delegovaný dohľad tvorí aktivitu samostatného finančného agenta, ktorý bude dohliadať na podnikanie podriadeného finančného agenta, aby dodržiaval všeobecne záväzné právne predpisy v rozsahu, v akom sa vzťahujú na finančné sprostredkovanie a samostatný finančný agent bude dohliadaný, ako túto povinnosť plní, zo strany Národnej banky Slovenska. Inštitút delegovaného dohľadu podľa nášho názoru vychádza z idey, že samostatný finančný agent reprezentuje kategóriu finančného agenta, ktorému je udeľované príslušné povolenie na vykonávanie činnosti Národnou bankou Slovenska v konaní vo veciach dohľadu, v ktorom znáša dôkazné bremeno vzťahujúce sa na personálnu, technickú, organizačnú pripravenosť, ako aj na spôsobilosť na disponovanie sieťou podriadených subjektov, čím preukazuje schopnosť podnikať na finančnom trhu a na základe čoho bude samostatný finančný agent oprávnený dohliadať na podriadených finančných agentov.Z definície podriadeného finančného agenta je zrejmé, že z hľadiska rozsahu je tento subjekt viazaný na podnikateľské oprávnenie samostatného finančného agenta, t. j. nemôže vykonávať finančné sprostredkovanie v iných sektoroch, než samotný samostatný finančný agent. Jeho činnosť však môže byť užšia, t. j. nemusí pokrývať všetky tieto sektory.
2)
Na druhej strane je možná kumulácia jeho právneho postavenia, t. j. podriadený finančný agent môže byť súčasne viazaným finančným agentom finančnej inštitúcie
3)
alebo samostatným finančným agentom.
4)
Dvojaký status podriadeného finančného agenta a zároveň viazaného finančného agenta sa však neuplatní na finančného agenta vykonávajúceho finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou, ktorá má povolenie na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta. Zákon o finančnom sprostredkovaní v ustanovení § 9 ods. 2 výslovne konštatuje, že takýto subjekt sa bude považovať iba za podriadeného finančného agenta. Pokiaľ by však vykonával pre takúto finančnú inštitúciu finančné sprostredkovanie len vo vzťahu k ňou poskytovaným finančným službám, napriek jej statusu samostatného finančného agenta by bol naďalej vo vzťahu k nej len viazaným finančným agentom.
5)
Charakteristickou črtou uskutočňovania finančného sprostredkovania podriadenými finančnými agentmi je ich interakcia s klientom, resp. s potenciálnym klientom. Jadro ich aktivít smeruje práve k oslovovaniu a získavaniu nových klientov, čím plnia nezastupiteľnú úlohu v distribučnej sieti samostatného finančného agenta.
2. Realizácia finančného sprostredkovania a právna povaha dôverných údajov o klientoch
Podriadený finančný agent, ako aj jeho navrhovateľ na zápis do registra, predstavujú podnikateľov podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Obchodný zákonník"). Jedným z hlavných cieľov ich podnikania bude umiestniť na trhu produkty - finančné služby.
Každá distribučná stratégia sa musí zakladať na správnej identifikácii cieľových segmentov, ich potrieb, požiadaviek a očakávaní.
6)
Finančné inštitúcie pri distribúcii finančných služieb používajú predovšetkým samostatných a viazaných finančných agentov. Samostatní finanční agenti s cieľom zabezpečiť čo najväčší počet uzatvorených zmlúv o poskytnutí finančnej služby ako odbytový kanál využívajú svojich podriadených finančných agentov. V praxi sa za predmetným účelom aplikujú rôzne multi-level-marketingové schémy. Cieľ týchto stratégií tvorí naplnenie znaku legálnej definície podnikania, ktorá je zakotvená v Obchodnom zákonníku, a to účel dosiahnutia zisku. V tomto kontexte konštatujeme, že pri uskutočňovaní podnikania
sui generis
, t. j. finančného sprostredkovania, závisí dosiahnutie zisku od počtu uzatvorených zmlúv o poskytnutí finančnej služby a ich objemu. Legálna definícia zmluvy o poskytnutí finančnej služby na účely zákona o finančnom sprostredkovaní je tvorená enumeratívnym výpočtom zmluvných typov zakotvených v osobitných predpisoch reglementujúcich jednotlivé sektory finančného trhu. Spoločný znak predmetnej skupiny zmlúv predstavuje skutočnosť, že jednu zo zmluvných strán vždy bude tvoriť klient, a to profesionálny či neprofesionálny. Z uvedeného možno abstrahovať, že klient a zmluva o poskytnutí finančnej služby, ktorú uzatvára, vedie k dosiahnutiu zisku, jednak na strane finančnej inštitúcie a jednak na strane finančného agenta. Logicky, zoznam klientov hrá pri finančnom sprostredkovaní kľúčovú rolu. V súvislosti so zmluvným vzťahom medzi samostatným finančným agentom a podriadeným finančným agentom je potrebné uviesť, že majiteľom zoznamu klientov je samostatný finančný agent, ktorý si od okamihu vzniku oprávnenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta zoznam klientov vytvára a tento zoznam tvorí jeho obchodné tajomstvo.
7)
Zákonná definícia obchodného tajomstva obsiahnutá v ustanovení § 17 Obchodného zákonníka vymedzuje podmienky, ktorých kumulatívne splnenie je predpokladom vzniku obchodného tajomstva a získania ochrany prostredníctvom ustanovení Obchodného zákonníka.
8)
Zoznam klientov samostatného finančného agenta predstavujú skutočnosti obchodnej povahy súvisiace s podnikom samostatného finančného agenta, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle samostatného finančného agenta utajené a ten tiež zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. Zoznam klientov samostatného finančného agenta tvorí obchodné tajomstvo, keďže sú kumulatívne naplnené znaky legálnej definície tohto právneho inštitútu zakotvené v Obchodnom zákonníku.
9)
Právo k obchodnému tajomstvu nie je časovo obmedzené, trvá, pokiaľ sú kumulatívne splnené podmienky stanovené v ustanovení § 17 Obchodného zákonníka. hlavnou funkciou obchodného tajomstva je ochrana určitej skutočnosti pred konkurenciou.
10)
Obchodné tajomstvo je súčasťou nehmotného majetku podnikateľa, čo je však pomerne všeobecný pojem, ktorý zahŕňa niekoľko rôznych druhov majetku, ako sú značky, patenty, dizajny, licencie, goodwill a iné. Vzhľadom na široko definovaný pojem "nehmotný majetok" je tiež veľmi ťažké ho oceniť, aj keď určite má svoju ekonomickú hodnotu.
11)
Na základe zmluvného vzťahu so samostatným finančným agentom majú k zoznamu klientov prístup a využívajú ho v rámci svojej činnosti podriadení finanční agenti. Sú pritom povinní obchodné tajomstvo zachovávať.
Zoznam (databáza) klientov samostatného finančného agenta však zároveň spĺňa definíciu databázy chránenej osobitným výlučným právom v zmysle ustanovenia § 135 zákona č. 185/2015 Z. z. autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len "autorský zákon"). Takáto databáza totiž vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do jej získania, čo dáva jej zhotoviteľovi výhradné právo databázu použiť a udeliť súhlas na extrakciu alebo reutilizáciu celého jej obsahu alebo jej kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej časti (ustanovenie § 135 ods. 1 autorského zákona). Toto osobitné právo k databáze je odvodené zo smernice o právnej ochrane databáz
12)
, ktorá ho nazýva právom
sui generis
(pozri jej kapitolu III).
13)
Právo
sui generis
existuje popri autorskom práve k databáze, ktorá predstavuje spôsobom výberu prvkov alebo usporiadaním svojho obsahu vlastný duševný výtvor autora (porov. čl. 3 bod 1. smernice o právnej ochrane databáz, ustanovenie § 131 autorského zákona), čo však v prípade vytvorenia databázy klientov nie je splnené. Pre úplnosť treba dodať, že existujú aj databázy, ku ktorým nevzniká ani autorskoprávna ani osobitná forma ochrany. Pôjde o také databázy, ktoré nebudú výsledkom tvorivej duševnej činnosti a ktoré zároveň nebudú vykazovať podstatný vklad do zhotovenia databázy.
14)
Naopak, ak údaje nie sú uložené v databázach, ale sú k dispozícii nesystematizovane, napr. v cloude alebo na sociálnych sieťach, takéto súbory údajov by nespadali pod definíciu databázy.
15)
Zároveň platí, že tá istá databáza môže byť chránená aj autorským právom, aj právom
sui generis
. Vyplýva to z ustanovenia § 135 ods. 6 autorského zákona, podľa ktorého práva autora databázy nie sú dotknuté.
16)
Otázkou je, kto je zhotoviteľom databázy klientov, konkrétne, či je ním samostatný finančný agent alebo podriadený finančný agent. Podľa legálnej definície je zhotoviteľom osoba, ktorá iniciovala a zabezpečila zhotovenie databázy (§ 135 ods. 2 autorského zákona). V prípade niektorých klientskych údajov je odpoveď jednoznačná - pokiaľ ide o kmeňových klientov získaných samostatným finančným agentom, je zhotoviteľ databázy jednoznačný. Ako je to však v prípade nových klientov, ktorých získal samotný podriadený finančný agent? Tu sa domnievame, že je potrebné použiť výkladové pravidlo podľa recitálu 41 smernice o právnej ochrane databáz, v ktorého zmysle je zostavovateľom databázy je osoba, ktorá vyvíja iniciatívu a nesie investičné riziko, čo osobitne vylučuje zmluvných partnerov z definície zostavovateľa. Práve podriadeného finančného agenta možno vnímať ako subdodávateľa samostatného finančného agenta, keďže finančné sprostredkovanie nevykonáva úplne samostatne a nezávisle, ale na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom, pod jeho vedením a dohľadom (ustanovenia § 9 a § 29 zákona o finančnom sprostredkovaní); v určitých prípadoch dokonca na jeho zodpovednosť a s prevzatím určitých povinností podriadeného finančného agenta (ustanovenie § 30 ods. 7, ustanovenie § 36 ods. 3 zákona o finančnom sprostredkovaní). Aj praktická stránka vytvárania klientskej databázy zodpovedá tomuto subdodávateľskému vzťahu - zvyčajne údaje o skutočnom či potenciálnom klientovi nezadáva podriadený finančný agent do vlastného informačného systému, ale do informačného systému samostatného finančného agenta, ktorý
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 2/2025
