Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 59/2021 z 30. 11. 2022 (paušálna náhrada nákladov s uplatnením pohľadávok)

I. Veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok podľa § 369c ods. 1 OBZ v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. vo výške 40 eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry za dodávku tovaru alebo poskytnutie služby, a to aj v prípade, že si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom súdnom konaní. Takáto faktúra musí zodpovedať jednej ucelenej obchodnej transakcii smerujúcej k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu, teda nesmie byť účelovo delená.

II. Výška náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1 OBZ je určená paušálne a nezávisí od dĺžky omeškania s úhradou pohľadávky ani od výšky pohľadávky. Táto náhrada je splatná automaticky po uplynutí lehoty splatnosti pohľadávky.

I. Stručne k chronológii konania
Medzi pôvodným veriteľom pohľadávky, ktorý žalobcovi prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávku postúpil, a žalovaným bol právny vzťah, ktorý Okresný súd Košice II, podľa nášho názoru, správne ustálil ako obchodnoprávny vzťah založený na podklade § 409 OBZ. Predmetom zmluvného vzťahu bolo dodávanie zdravotníckeho materiálu žalovanému prostredníctvom konsignačného skladu. Priebeh obchodných transakcií spočíval v tom, že podľa potrieb žalovaného si tento vzal zo skladu potrebný zdravotnícky materiál, pričom následne lekár využívajúci tento materiál vystavil tzv. hlásenku potvrdzujúcu prevzatie tovaru. Následne bola žalovaným vystavená objednávka.
Žalovaný deklaroval, že medzi ním a pôvodným vlastníkom pohľadávky bola uzatvorená rámcová dohoda o zákaze postúpenia pohľadávok, ktorej existenciu podľa jeho názoru bolo možné vyvodiť z vyjadrenia zamestnancov žalovaného v iných právnych sporoch a objednávok žalovaného. Zo strany žalovaného podľa súdu prvej inštancie nedošlo k uneseniu dôkazného bremena v otázke dohody o zákaze postúpenia pohľadávok, a preto nebolo možné dospieť k záveru, že by zmluva o postúpení pohľadávok bola neplatná.
Okresný súd Košice II rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok vo výške 713 029,70 eur spolu s úrokmi z omeškania a paušálnou náhradou nákladov podľa § 369c OBZ v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej aj "nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z."), a to za každú faktúru jednotlivo (celkovo 509 faktúr) v celkovej výške 20 360 eur. Žalobcovi bola v súlade so zásadou úspechu obsiahnutou v § 255 ods. 1 CSP priznaná aj plná náhrada trov konania.
Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie sa odvolal žalovaný, pričom Krajský súd Košice, ako odvolací súd, rozhodol tak, že napadnutým rozsudkom sp. zn. 4 Cob 52/2020-1164 z 5. 8. 2020 vo výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 713 029,70 eur s priznanými úrokmi z omeškania v rozsudku súdu prvej inštancie a paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I. napadnutého rozsudku). Ďalej rozsudok súdu prvej inštancie v prevyšujúcej vyhovujúcej časti zmenil tak, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 20 320 eur zamietol (výrok II. napadnutého rozsudku). Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (výrok III. napadnutého rozsudku).
Rozhodnutie Krajského súdu Košice bolo napadnuté dovolaním žalobcu aj žalovaného. Žalobca opieral dôvody svojho dovolania o § 420 písm. f) CSP, konštatujúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie taktiež spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorú dovolací súd dosiaľ neriešil vôbec v nadväznosti na § 421 ods. 1 písm. b) CSP.
Žalovaný prípustnosť svojho dovolania odôvodnil taktiež § 420 písm. f) CSP, teda tým, že mu súd nes
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).