doc. JUDr. Eva Szabová, PhD.

Ako v prípade väčšiny nástrojov justičnej spolupráce v trestných veciach, tak aj v prípade uplatňovania európskeho vyšetrovacieho príkazu dochádza k určitým zásahom do základných práv a slobôd osôb dotknutých jeho vykonaním. Práve táto skutočnosť viedla k prijatiu rozhodnutia zo strany Súdneho dvora EÚ, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnilo uplatňovanie európskeho vyšetrovacieho príkazu a vyvolalo niekoľko sporných otázok týkajúcich sa budúcnosti predmetného právneho nástroja.Ide o rozhodnutie známe pod označením Gavanozov II, ktoré bude hlavným predmetom analýzy tohto komentára.

Príspevok analyzuje jednu z najzásadnejších otázok, ktoré sa v aplikačnej praxi Slovenskej republiky vynárajú v súvislosti s dovolaním ako mimoriadnym opravným prostriedkom. Ide o podanie dovolania - zo skutkových dôvodov, obvinenými osobami. Príspevok poskytuje analýzu predmetnej otázky aj za použitia komparácie a poukazuje na legislatívny a aplikačný prístup k jej riešeniu v podmienkach Českej republiky. Cieľom príspevku je poukázať na potrebu extenzívnejšieho výkladu uplatnenia dovolania - zo strany obvineného zo skutkových dôvodov, v podmienkach SR.

Úvod Pod pojmom verejné obstarávanie je potrebné rozumieť pravidlá a postupy podľa zákona č. 343/2015 Z. z. v platnom znení o verejnom obstarávaní (ďalej aj "ZVO"), ktorými sa zadávajú...

V predmetnom príspevku sa autori zameriavajú na tému manipulácie s trhom, ktorej je v právnickej literatúre venovaná menšia pozornosť. Ide pritom o problematiku, ktorá v sebe spája mnohé aspekty.Autori sa preto zameriavajú len na niektoré z nich, pričom dôraz kladú na medzinárodné aspekty, v rámci ktorých popisujú najmä legislatívu Európskej únie a pre porovnanie tiež právnu úpravu USA, ako aj jednotlivé formy manipulácie trhu vo svete. Ďalším analyzovaným aspektom je vnútroštátny právny aspekt, s dôrazom na trestnoprávnu úpravu Slovenskej republiky, konkrétne na § 265a Trestného zákona a na súvisiace právne normy upravujúce cenné papiere a obchodovanie s nimi. Zároveň konštatujú, že doposiaľ v SR nebola zaznamenaná niektorá z uvádzaných typických foriem zneužívania finančného trhu.

V predkladanom príspevku sa jeho autori po piatich rokoch účinnosti zákona č. 91/2016 Z. z. v platnom znení o trestnej zodpovednosti právnických osôb zameriavajú na jeho dva aspekty.Prvým z nich je kvantitatívny aspekt, v rámci ktorého približujú ročné štatistiky stíhania právnických osôb, pričom autori zisťujú, že ide o stúpajúcu tendenciu, pričom najčastejšie sú právnické osoby stíhané za daňové trestné činy a najčastejšie ukladaným je peňažný trest. Druhým je kvalitatívny aspekt, v rámci ktorého autori spracovávajú novelizácie tohto zákona a viaceré aplikačné problémy, najmä otázku retroaktivity, okolností vyvodzovania trestnej zodpovednosti, konanie v mene právnickej osoby a ďalšie.