Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 a obnova konania. Postup sťažnostného súdu v prípade návrhu na delegáciu

I. Osobitosť právnej úpravy ustanovenia § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zák. č. 38/1993 Z.z.") vo vzťahu k ustanoveniu k § 394 ods. 1 Trestného poriadku má prednosť pred časovou súvzťažnosťou právnej sily oboch právnych predpisov (zákonov), aj keď ustanovenie Trestného poriadku je novšie. Preto ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania, ktorý vychádza z okolností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z., je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení a súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok obnovy konania.

II. Právne účinky, ktoré v zmysle § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. vyvoláva vyhlásenie nálezu Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, v Zbierke zákonov SR vo vzťahu k § 41 ods. 1 Trestného zákona treba vyvodiť aj vo vzťahu k ustanoveniu § 39 ods. 2 - časť vety za bodkočiarkou Trestného zákona v znení zákona č. 171/2003 Z.z. účinného od 1. septembra 2003 do 31. decembra 2005.

III. Sťažnostný súd rozhodujúci o sťažnosti podanej odsúdeným proti uzneseniu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania, ak je súčasťou podanej sťažnosti aj námietka zakladajúca rozhodovanie o odňatí a prikázaní veci, nepovolí obnovu konania (nezamietne podanú sťažnosť), hoci sú na také rozhodnutia zákonné podmienky, lebo tomu bráni uvedená námietka.