Sťažovateľ sa v konaní pred okresným súdom domáhal proti žalovanej pobočke poisťovne z iného členského štátu (ďalej len "zúčastnená osoba") priznania nešpecifikovaného poistného plnenia podľa poistnej zmluvy. Okresný súd potom, čo sa mu nepodarilo doručiť sťažovateľovi výzvu na odstránenie nedostatkov podania, ustanovil sťažovateľovi podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP") opatrovníčku - tajomníčku Okresného súdu Bratislava III. Jej ustanoveniu predchádzalo neúspešné doručenie výzvy súdu sťažovateľovi na ním uvedenú adresu. Popritom nasledovalo neúspešné zisťovanie zamestnávateľa sťažovateľa v Sociálnej poisťovni, lustrácia v ústrednej evidencii väzňov, dožiadanie mestského úradu v mieste trvalého bydliska sťažovateľa. Rovnako neúspešné bolo aj doručovanie výzvy na ďalšiu zistenú adresu sťažovateľa a doručovanie prostredníctvom polície na obe zistené adresy. Napriek tomu, že nebol zistený zamestnávateľ sťažovateľa, okresný súd nezisťoval, či sťažovateľ nie je poberateľom dôchodku alebo sociálnych dávok. Rovnako súd nezisťoval príbuzných sťažovateľa. Okresným súdom ustanovená opatrovníčka na výzvu súdu nedostatky návrhu neodstránila, okresný súd podanie sťažovateľa podľa § 43 ods. 2 OSP uznesením sp. zn. 16 C 35/2010 zo 16. mája 2011 odmietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ 2. júna 2014 odvolanie, tvrdiac, že uznesenie mu nebolo nikdy doručené, pretože toho času sa musel starať o svoju matku, a preto sa nezdržiaval na svojej adrese. Krajský súd dospel k záveru, že pred ustanovením opatrovníka mal okresný súd náležite zistené podklady pre vydanie rozhodnutia podľa § 29 ods. 2 OSP, pričom dôvody trvali aj v čase odmietnutia podania. Okresný súd preto sťažovateľovi neodňal možnosť konať pred súdom, ani neporušil jeho právo na súdnu ochranu. Odvolanie následne uznesenímsp. zn. 7 Co 195/2016 z 31. mája 2016 odmietol ako oneskorene podané, keďže lehota na jeho podanie uplynula 15 dní potom, čo bolo rozhodnutie doručené opatrovníčke, teda 7. júla 2011.
Sťažovateľovi bol pre dovolacie konanie ustanovený právny zástupca. Prostredníctvom neho na najvyššom súde namietal dovolací dôvod podľa § 420 písm. c) a f) Civilného sporového poriadku. K dôvodu pod písm. c) (strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca) najvyšší súd uviedol, že z dovolania vyplynula len skutočnosť, že sťažovateľ je psychiatrický pacient s diagnózou F33, je invalidným dôchodcom, osobou v hmotnej núdzi a vzhľadom na svoj zdravotný stav zastáva názor, že nie je procesne spôsobilý sám konať pred súdom, preto opakovane žiadal o pridelenie advokáta, resp. poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Okresný súd ani po vrátení spisu na výslovné usmernenie najvyšším súdom nezistil skutočnosti odôvodňujúce konanie s opatrovníkom sťažovateľa. Ani najvyšší súd dodatočnou lustráciou v databázach (REGOB, STA databáza súdov či Sociálna poisťovňa) nezistil prípadné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sťažovateľa, a teda ani skutočnosť, že by mu mal byťz tohto dôvodu ustanovený opatrovníkna právne úkony, na ktoré mu súd spôsobilosť obmedzil. Sťažovateľ bol o