V prípade M. L. proti Slovenskej republike
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc ako komora v zložení:
Ksenija Turković, predsedníčka,
Péter Paczolay,
Krzysztof Wojtyczek,
Alena Poláčková,
Raffaele Sabato,
Lorraine Schembri Orland,
Ioannis Ktistakis, sudcovia,
a Renata Degener, tajomníčka sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosť (č. 34159/17) proti Slovenskej republike, podanú na Súd podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) 5. mája 2017 slovenskou štátnou občiankou, pani M. L. (ďalej len „sťažovateľka“);
rozhodnutie oznámiť sťažnosť slovenskej vláde (ďalej len „vláda“);
rozhodnutie nezverejniť meno sťažovateľky;
stanoviská strán;
po neverejnom prerokovaní 21. septembra 2021,
vyhlasuje nasledujúci rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň:
ÚVOD
1. Posudzovaný prípad sa týka ochrany súkromného a rodinného života sťažovateľky v konaní o difamačnej žalobe, ktoré sťažovateľka iniciovala proti niekoľkým vydavateľom novín, ktoré uverejnili články o jej zosnulom synovi spolu s jeho fotografiami.
SKUTKOVÝ STAV
2. Sťažovateľka sa narodila v roku 1948 a žije v Čiernom Poli. Zastupoval ju pán P. Kerecman, advokát pôsobiaci v Košiciach.
3. Vládu zastupovala jej spoluzástupkyňa, pani M. Bálintová, z ministerstva spravodlivosti.
4. Skutkové okolnosti posudzovaného prípadu, ako ich predložili strany, možno zhrnúť takto.
5. Sťažovateľkin zosnulý syn, ktorý bol rímskokatolíckym kňazom, bol v roku 1999 odsúdený za pohlavné zneužívanie a ohrozovanie mravnej výchovy mládeže (pre pokus o nekonsenzuálny orálny sex s maloletým chlapcom) a v roku 2002 za výtržníctvo (z dôvodu konsenzuálneho orálneho sexu s dospelým mužom na verejnom mieste). Tieto odsúdenia za trestné činy boli zahladené v rokoch 2001 a 2003, pretože sťažovateľkin syn dodržal podmienky podmienečného odsúdenia na skúšobnú dobu. Zomrel v roku 2006.
6. Dva roky po smrti sťažovateľkinho syna, medzi marcom a májom 2008, tri bulvárne noviny uverejnili články o jeho odsúdení za pohlavné zneužívanie a možnom spojení medzi ním a jeho údajnou samovraždou. Články mali názvy "Farár sa priznal k zneužívaniu mladistvých chlapcov. Tajomstvo kňazovej samovraždy", "Farár zneužíval rómskych chlapcov. Pred samovraždou sa k činom priznal", a "Chránenci. Inštitút spoločenskej záruky cirkev využila aj na to, aby z basy dostala pedofilného farára". Články tvrdili, že sťažovateľkin syn sa pred údajnou samovraždou priznal k svojim činom a svojej bisexuálnej orientácii; že biskup, ktorému bol podriadený, bol informovaný o trestných obvineniach, po ktorých cirkev ponúkla záruku za jeho dobré správanie; a že na základe tohto druhu záruky bol sťažovateľkin syn buď prepustený, nebol zadržaný alebo nebol odsúdený. V článkoch, z ktorých jeden bol doplnený fotografiami sťažovateľkinho syna, bolo uvedené jeho celé meno a mnohé podrobnosti o jeho súkromnom a intímnom živote, z ktorých niektoré sa týkali dávnej minulosti a boli popísané expresívnymi výrazmi a prezentované ako pochádzajúce buď z trestných spisov alebo z výpovedí osôb, na ktoré sa novinári obrátili (vrátane dvoch obetí sťažovateľkinho syna, už uvedeného biskupa, bývalého starostu a niektorých bývalých farníkov sťažovateľkinho syna).
7. Dňa 27. augusta 2008 sťažovateľka iniciovala konanie proti vydavateľom troch novín, pričom sa domáhala posmrtnej ochrany osobnosti svojho zosnulého syna na základe § 15 Občianskeho zákonníka, ako aj ochrany vlastnej osobnosti na základe § 11 Občianskeho zákonníka. Tvrdila, že hoci sa jej syn priznal k trestnému činu výtržníctva, nikdy tak neurobil v súvislosti s pohlavným zneužívaním; že jedna z jeho údajných obetí stiahla svoje obvinenia zo zneužívania; a že obe odsúdenia boli zahladené. Ďalej uviedla, že nevedela o žiadnej záruke ponúkanej v konaní prot
