NESPOROVÝ CHARAKTER PERSONÁLNEJ EXEKÚCIE
Predkladaný príspevok sa zaoberá typickými črtami právnej úpravy výkonu rozhodnutia o
výchove maloletých detí, teda personálnej exekúcie. Autorka sa snaží poukázať na podstatu tohto
konania, na jeho účel a ciele, ktoré sleduje. Konkrétne sa zameriava na skúmanie štyroch typických
nesporových čŕt (účastníci konania, príslušnosť súdu, možnosť začať konanie ex offo, vyšetrovacia
zásada v rámci dokazovania), ktoré porovnáva s ich úpravou v Českej republike. Autorka dospieva k
záveru, že nesporový charakter personálnej exekúcii nemožno uprieť, inak by bola zmarená ochrana
maloletého, ktorá sa sleduje v základnom konaní. Zároveň však poukazuje na to, že legislatívne
vyjadrenie typických nesporových zásad, vykazuje isté negatíva." Autorka tiež upozorňuje, že
personálna exekúcia nie je nesporovým konaním, nesie len jeho charakteristické črty, ktoré treba pri
výkone rozhodnutí rešpektovať. Poukazuje na odlišné ciele základného (sporového a nesporového) a
vykonávacieho konania, pre ktoré treba tieto druhy konania dôsledne odlišovať."
Personálna exekúcia všeobecne
Personálnou exekúciou označujeme
konanie o výkone rozhodnutia o výchove maloletých
detí. V slovenskej právnej úprave, podobne ako v českej, je toto konanie upravené v 6. časti
Občianskeho súdneho poriadku v časti Výkon
rozhodnutia, konkrétne v 1. hlave, teda medzi všeobecnými ustanoveniami o výkone
rozhodnutia
( §§ 272 až 273d OSP).
Tým je zaradené medzi tzv. vykonávacie konanie, ktoré je v literatúre označované ako osobitný druh
civilného procesu, popri základnom konaní (sporové a nesporové), zabezpečovacom konaní, konkurznom a
reštrukturalizačnom konaní, rozhodcovskom konaní.V rámci personálnej exekúcie súd realizuje výkon práv a povinností, ktoré boli judikované v
základnom (nachádzacom) konaní. Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí môže teda nasledovať
(nie však nevyhnutne) po konaní vo veciach starostlivosti o maloletých, kde sa rozhodovalo o výchove
maloletých detí. Treba upozorniť, že personálna exekúcia sa týka len rozhodnutí o výchove, nie tých,
ktoré sa týkajú výživy. Vymáhanie výživného sa realizuje prostredníctvom súdneho exekútora podľa
Exekučného poriadku.
Konania, v ktorých sa rozhoduje o výchove maloletých detí, zaraďujeme medzi nesporové konania,
konkrétne ide o konania vo veciach starostlivosti o maloletých podľa
§ 176 a nasl.
OSP, ktorých spoločným menovateľom je zvýšený
celospoločenský záujem na ochrane maloletých detí. Táto ochrana sa prejavuje práve v špecifikách
charakteristických pri rozhodovacom procese (napr. určenie výlučnej miestnej príslušnosti, určenie
účastníkov podľa 2. a 3. definície, iný priebeh dokazovania, možnosť začať konanie aj bez návrhu,
úplná apelácia, zákaz koncentrácie konania a pod.). V rámci starostlivosti o maloletých do popredia
vstupuje zvýšený záujem na tom, aby každý maloletý vyrastal vo vhodnom prostredí, aby mal dobrú
výchovu, aby sa vždy prihliadalo na jeho záujmy.
Na to, aby boli tieto požiadavky zachované,
je potrebné, aby boli premietnuté aj do vykonávacieho konania, ktoré nastupuje v prípade, ak nedôjde
k dobrovoľnému rešpektovaniu práv a povinností určených v súdnom rozhodnutí.
Preto musí aj výkon týchto rozhodnutí prebiehať tak, aby sa dosiahol účel základného
konania.
Výkon rozhodnutia musí prebiehať spravodlivo, efektívne, s dôrazom na záujem
dieťaťa a individuálny charakter každého prípadu. Výkon rozhodnutia je vlastne zavŕšením
ochrany maloletého (záujem na ochrane maloletého je prvoradý), ale aj ochrany rodičovských práv.
Preto musí mať aj výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí nesporový charakter. Inak by mohla
predchádzajúca súdna ochrana úplne stratiť svoje opodstatnenie.
Cieľom tohto príspevku je skúmať to, či súčasná právna úprava personálnej exekúcie v
slovenskej a českej právnej úprave skutočne vykazu