Legislatívna kultúra.

*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*
 
                 Pravda, Dobro a Krása
                 "... takto by bol potom prinútený pozorovať krásu na činnostiach a 
                 zákonoch a zároveň vidieť príbuznosť tohto všetkého navzájom ..." 
                                                                  Platón, Symposion
 
*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*

. In legislation it will be necessary to always search for an optimal articulation of scientific requirements for rational law - making, reflecting the current social needs of society (law - making as a social process), institutional level of the legislative process (legal regulation of organization and management of the legislative process) and legislative - technical aspects of legislative work (requirements for legislative language and qualitative legislative - technical expression of objective plans) with law - making as a political process (forming of the political will in the legislative process, interaction of individual components of the political system in the legislative process, democratization of the legislative process). However, at the same time it is impossible to abstract from nonlegal aspects or dimensions of legislation. Legislation is not only a mechanical creation of legal regulations. It has several dimensions. We must not forget its artisanal foundation, refuse its artistic dimension and reduce it to a "computer" processing of a draft legal regulation.

Tvorbe právnych predpisov ako racionálnej a cieľavedomej činnosti, ktorá programovo a premyslene smeruje k vytváraniu základného stavebného materiálu právneho poriadku ako jednej z podstatných štruktúr pôsobiacich v zmysle organizovania a integrácie spoločnosti, je potrebné neustále venovať pozornosť, a to tak v rovine teoretickej a odbornej, ako aj v rovine jej praktickej činnosti a výkonu.

Dlhšie očakávaným výsledkom tejto pozornosti mal byť zásadný akt politickej vôle, ktorým sa mali základné princípy a pravidlá tvorby právnych predpisov preniesť zo suterénu terciálnej normotvorby na zákonnú úroveň. Inými slovami, z úrovne legislatívnych pravidiel obsiahnutých v interných aktoch riadenia parlamentu (uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 519/1996) a vlády (Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky - uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 164 zo 4. mája 2016 v znení uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 441 z 28. septembra 2016) za spoločnú platformu zákonnej úpravy. Ambiciózne ciele narážali na samotnú podstatu nešpecifikovateľnej politickej nevôle unifikovať parlamentnú a vládnu tvorbu právnych predpisov. Vzniknuté torzo tejto snahy v podobe prijatia osobitného zákona o tvorbe právnych predpisov¹⁾ či zmeny v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky,²⁾ ktoré okrem stanovenia zákonných pravidiel tvorby právnych predpisov reagovali aj na klasické nedostatky tvorby právnych predpisov, osobitne tvorby zákonov, ako napríklad ich nesúvisiace novelizácie, však možno považovať za jeden z ďalších stupňov pri vytváraní predpokladov na napĺňanie očakávaní spojených s kvalitnou legislatívou.

Očakávania spoločnosti sú plne opodstatnené, pretože v demokratickom a právnom štáte je každodenný život spoločnosti spojený s právom a právnou reguláciou. Kvalita právnej regulácie ovplyvňuje kvalitu života spoločnosti a človeka v nej. Osobitosť právnej regulácie vyplýva z miery možnosti vyjadriť formálne presne, jednoducho a jednoznačne oprávnenia a povinnosti predpokladaných účastníkov právnych vzťahov. Prostriedkom na to sú syntaktické, sémantické a pragmatické vlastnosti právneho jazyka. Tvorbu právnych predpisov okrem realizácie predpisov upravujúcich celý proces vzniku právnych noriem charakterizujú aj kreatívne prvky spojené s formovaním a vyjadrovaním spoločenskej vôle ako štátnej vôle v demokratickom prostredí politickej plurality, v ktorom dochádza k uplatňovaniu hodnotových hľadísk, spoločenského poznania, predstáv o morálnosti, účelnosti, demokratickosti, spravodlivosti, ekonomickej, finančnej a inej odôvodnenosti navrhovanej právnej úpravy.

Tvorba právnych predpisov musí reagovať na neustály vývoj spoločnosti, vedy a techniky, ktorý so sebou prináša nové spoločenské, materiálne, ekonomické a politické pomery, situácie a výzvy. Reagovať na ne musí aj právo, a to nielen vo vzťahu k finálnemu výsledku, teda existencii pravi