O teórii adekvátnej príčinnej súvislosti.

The existence of a casual relationship between an unlawful conduct and a damage is the prerequisite for establishing a responsibility for damage. The legal regulation of today does not define what is to be understood as "causing" damage, and leaves the interpretation of this term to judicial practice. The practice of the courts defined many rules for determining and proving causal relationships, that, among other things, emphasize that the relationships between unlawful conduct and the consequences of such must be direct (immediate), and that the causal relationship must be "safely proved". Several more recent rulings of the Slovak judicial practice have, however, claimed that a casual relationship exists if the damage arises as an (emphasized by the author) consequence of unlawful conduct. Some rulings even refer to the theory of adequate relationships. Since these rulings fail to mention what exactly in their cases decided about the "adequateness" of causality, and since they do not include references to theoretical sources, their argumentation is, to a considerable extent, shallow and unconvincing. The theory of adequate causal relationships poses a concept that has been worked on generously, and one that is accepted to judge legal causality. although it hasn´t gained much support in the legal climate of the Slovak republic, one cannot overlook it traditional utility during the process of defining and deciding about the duty to compensate for caused damage.

Občiansky zákonník pri úprave všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. OZ)¹⁾ ustanovuje, že každý zodpovedá za škodu, ktorú () porušením právnej povinnosti. Uvedené ustanovenie sa obvykle vykladá²⁾ tak, že pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom³⁾ tejto príčiny (kauzálny = príčinný). Rovnako sa interpretujú tie ustanovenia zákona (napr. § 420a, § 421a, § 428), keď sa na vznik zodpovednosti zavinenie nevyžaduje. Na rozdiel od minulosti, terminologicky iná možnosť výkladu zákonných ustanovení neprichádza do úvahy.⁴⁾

Súdna prax spravidla vníma zisťovanie a preukazovanie príčinnej súvislosti ako otázku skutkovú a otázku právnu.⁵⁾ V prvom pohľade sa pozornosť má sústrediť na zistenie udalostí, ktoré časovo a vecne predchádzali vzniku škody a ktoré sa na jej vzniku podieľali. Táto časť, nazývaná aj otázkou skutkových zistení, má odpovedať na otázku, či protiprávny úkon potenciálneho škodcu a vzniknutá škoda sú vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku. Vymedzenie toho, medzi akou škodou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou tejto škody) sa má príčinná súvislosť zisťovať, je už posúdením právnym.⁶⁾ Cieľom právneho posúdenia kauzality je vyhodnotenie, či medzi konkrétnou protiprávnosťou a škodou, ktorá by bez takej protiprávnosti nevznikla (conditio sine qua non), je spojenie dostatočne intenzívne na to, aby vznikla zodpovednosť za škodu.⁷⁾

Na zisťovanie a preukazovanie kauzálneho nexu sa uplatňujú pravidlá vytvorené a dlhodobo akceptované súdnou praxou. V rozhodnutiach súdov sa tak spravidla zdôrazňuje, že pri zisťovaní existencie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je najprv potrebné izolovať škodu od všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Rozhodujúcou je pritom len vecná súvislosť príčiny a následku;⁸⁾ časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). Škode obvykle predchádza viacero skutočností, ktoré môžu pôsobiť ako vzájomne súvisiace príčiny. Nemožno pritom vylúčiť, že každá z takýchto príčin môže mať aj niekoľko vzájomne súvisiacich následkov. Pre vznik následku nemá každá z príčin rovnaký význam. Z tohto dôvodu sa považuje za potrebné rozlišovať príčiny dôležité, hlavné a pre určitý následok rozhodujúce, ďalej príčiny menej významné, ale pre určitý výsledok nutné príčiny a napokon príčiny podružné, pre následok nevýznamné.⁹⁾ Niekedy sa zdôrazňuje, že príčina vzniku škody musí byť podstatná, značná,¹⁰⁾ resp. dovršujúca.¹¹⁾

V odôvodneniach sa často upozorňuje, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy. Súdna prax to vysvetľuje tak, že pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Priamosť pôsobenia príčiny na následok sa niekedy označuje aj ako "bezprostrednosť" príčiny vzniku škody,¹²⁾ čím sa má vylúčiť, aby vzťah príčiny a následku bol (iba) sprostredkovaný.¹³⁾ Výnimočne sa upresňuje, že za príčinu vzniku škody nie je možné automatický považovať takú podmienku, ktorá je vzniknutej škode najbližšia.¹⁴⁾ Z hľadiska preukazovania príčinnej súvislosti sa zasa kladie dôraz na potrebu "naisto ustáliť",¹⁵⁾ ktoré skutočnosti v danom prípade prichádzajú do úvahy ako bezprostredné príčiny vzniku škody. Napokon, príčinná súvislosť musí byť "nepochybne preukázaná",¹⁶⁾ samotné pripustenie možnosti vzniku škody nepostačuje.¹⁷⁾

Z pohľadu uvedených, teóriou aj praxou akceptovaných pravidiel, sa odlišným javí právny názor, v ktorého zmysle je príčinná súvislosť daná vtedy, ak je škoda ... adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Takéto spojenie sa objavilo v odôvodneniach rozsudku krajského súdu,¹⁸⁾ Najvyššieho súdu SR¹⁹⁾ a dokonca aj v uznesení Ústavného súdu Sr.²⁰⁾ Z hľadiska početnosti ide zatiaľ o zriedkavý spôsob určenia príčinnosti. Už z tohto dôvodu treba pripustiť, že nemusí byť hneď každému zrejmé, či výrazom "adekvátna príčina" dochádza k zmene v právnom postoji, a ak áno, čo táto zmena prináša. Pochybnosti vyvoláva aj skutočnosť, že v spomínaných rozhodnutiach sa takmer výhradne argumentuje (obligátnymi) pravidlami o existencii nevyhnutných podmienok vzniku škody (conditio sine qua non), a len obmedzene (ak vôbec) sa úvahy zameriavajú na objasňovanie "adekvátnosti" príčin, ktoré v konečnom dôsledku viedli k rozhodnutiu o povinnosti nahradiť spôsobenú škodu. Z dostupných poznatkov zatiaľ možno vyvodiť len to, že teória adekvátnosti našla svoje miesto v prípadoch