KUKLIŠ, P.: K súvzťažnosti verejnej moci a verejnej správy. Právny obzor, 108, 2025, č. 1, s. 35 – 51.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2025.1.03
On the interrelationship of public power and public administration. Power is the fundamental concept in social science in the same sense in which Energy is the fundamental concept in physics. (B. Russell). „Public Power“ is a typical polysemic term. The perception of power, as one of the basic conditions for the development of society, but also of other communities (e.g. family, village, association of citizens), is typical of a significant multimeaning, often of a contradictory nature. Correlation between public administration and public power is a fundamental theorem. Power is a necessary condition for organizing, management, administration, or any combined activity. In our terms, we respect the opinion that public power is the power that authoritatively decides on the rights and obligations of subjects, either directly or indirectly. The entity whose rights and obligations are decided by a public authority is not on an equal footing with this authority, and the content of the decision of this authority does not depend on the subject‘s will. On the other hand, it is appropriate to respect the fact that the public power operation of public administration is not reduced only to „classical“ or apparently powerful manifestations of public administration, such as the authoritative imposition of duties, imposition of sanctions, enforcement actions or direct police interventions. Public administration - as a segment of public power - largely performs public administration activities that do not have an authoritarian character, that have the character of services. Public administration also carries out its activities through forms that have a horizontal character. It is appropriate to consider whether the activity of public administration can be generally classified as (i) superior (intervening) activity (public power character), (ii) non-superior (caring) activity (public semi-power character) and (iii) private law activity, which does not have a public administrative character. This hypothesis takes into account the thesis that soft power is power only if it rests on a foundation of hard power (S. P. Huntington). This text is polemical. (Respectable confrontation is perhaps the best source of knowing.)
Key words: public power, public administration, superior (intervening) activity of public administration, non-superior (caring) activity of public administration
Úvod
Moc je súčasťou každodenného života. Je prítomná v neformálnych vzťahoch, vo formálnych situáciách, v odborných záležitostiach, ako aj pri hľadaní tvorivých riešení. Je úzko spätá s rozhodovacími procesmi v rôznych spoločenstvách, na rôznych úrovniach. Je organickou súčasťou súťaže politických síl, manažérskeho prostredia, ozbrojených síl, mediálneho prostredia, výchovy a vzdelávania, a v neposlednom rade aj zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, systému územnej i záujmovej samosprávy.
1)
Nie je to teda inak ani v prípade verejnej správy. Pri jej charakterizovaní viacero teoretikov dochádza k záveru, že verejná správa, vzhľadom na jej povahu, je definične "neuchopiteľná". Nie je možné ju vyčerpávajúco definovať, je možné ju popísať.
2)
Konštantou je fakt, že pri opise verejnej správy nemožno "obísť" skutočnosť, že verejná správa a verejná moc sú vo vzťahu korelácie.
"Chci-li dojíti k pojmu správy, musím začíti základní thesí, že lid je jediným zdrojem veškeré státní moci, jak je uvedeno v naší ústavní Iistině z 29. února 1920 v § 1, odst. 1."
3)
V tejto súvislosti sa natíska otázka, aký charakter má verejná moc, ktorú orgány verejnej správy svojou činnosťou vykonávajú.
1. Moc
"Moc" je fenomén, ktorý výrazným spôsobom determinoval/determinuje status (v širokom zmysle slova) človeka a v globále dejiny ľudstva.
"Neexistujú dejiny ľudstva, existuje len nekonečné množstvo dejín všetkých aspektov ľudského života. A jedným z nich sú dejiny politickej moci. Tie sú povýšené na dejiny sveta. Tvrdím ale, že je to len urážka každého slušného poňatia ľudstva
."
4)
K. R. Popper ako dôvody povýšenia dejín politickej moci na dejiny sveta uvádza, že (i) moc ovplyvňuje "nás všetkých"; (ii) ľudia inklinujú k uctievaniu moci a (iii) tí, ktorí sú "pri moci", chcú byť uctievaní a mohli by si svoje prianie vynútiť.
5)
Moc je základným pojmom v sociálnej vede v rovnakom zmysle, v akom je energia základným pojmom vo fyzike.
6)
Podľa M. Webera môžeme moderný štát zo sociologického hľadiska definovať "
na základe špecifického prostriedku, ktorý mu je vlastný ako každému politickému zväzu: na základe fyzického násilia
."
7)
"‚
Každý štát sa zakladá na násilí'
[...]
Prirodzene, násilie nie je asi normálny či jediný prostriedok štátu; to netvrdím, tvrdím však, že je to jeho špecifický prostriedok. Práve dnes je vzťah štátu a násilia zvlášť intímny
."
8)
Moc je nevyhnutné spojivo reprodukcie spoločnosti a správania jednotlivcov. Pojem moci vyplýva z dvoch zdrojov: z nevyhnutnosti reprodukcie života a schopnosti človeka formulovať alternatívy svojho správania, t.j. zo slobody človeka. Moc je obmedzením slobody jednotlivca za účelom reprodukcie skupiny (spoločnosti). Moc slobodu obmedzuje a súčasne ju zabezpečuje.
9)
Moc možno vymedziť ako schopnosť ľudských subjektov meniť správanie iných sociálnych subjektov. Dôležité je zdôrazniť, že "
pod zmenou sa rozumie i zachovanie predošlého vzťahu, ak by bez uplatnenia moci došlo k zmene
".
10)
Moc chápaná ako schopnosť existuje bez ohľadu na to, či sa uplatňuje, resp. prejavuje.
11)
1.1
Z politologického hľadiska je moc spoločenskou produkciou účinku, ktorý určuje schopnosti, činy, presvedčenie alebo správanie aktérov. Moc sa netýka výlučne hrozby alebo použitia sily (nátlaku) jedným aktérom voči druhému, ale môže byť použitá aj prostredníctvom difúznych prostriedkov (ako sú inštitúcie). Moc môže mať aj štrukturálne formy, pretože nariaďuje aktérom vo vzájomnom vzťahu (ako je rozlišovanie medzi pánom a zotročenou osobou, zamestnávateľom a zamestnancami, rodičom a dieťaťom, politickým zástupcom a jeho voličmi atď.), a diskurzívne formy, keďže kategórie a jazyk môžu niektorému správaniu a skupinám prepožičiavať legitimitu nad inými.
12)
Podľa klasickej definície je moc pravdepodobnosť, že jeden činiteľ bude schopný presadiť
