1. Verejná moc a verejná správa
František Weyr uvádza, že
""Veřejnou" správou, na rozdíl od soukromé, je správa veřejných záležitostí. Tuto správu vykonává podle předpisů právního řádu především stát jakožto právní osobnost, pak jiné svazky (korporace), místní nebo zájmové, jako země, obce, komory, rady atd. Tyto svazky jsou "veřejnými" proto, že obstarávají veřejnou správu, kdežto o soukromou správu (rozuměj: svých vlastních záležitostí) starají se soukromí jednotlivci a t.zv. soukromé korporace (spolky)."
1)
Podľa F. Fleinera
"Vše, co obstaráva stát, vyjma zákonodarství a justice jest ... správou v užším zmyslu, či proste správou - souhrn úkonů povahy technické, duchovné, právní, z niž každý dosahuje výsledku, obecnému blahu užitočného."
2)
Otto Mayer definuje pojem správy takto:
"Správa jest právnímu řadu podřazená činnost státní, jež má uskutečňovati účely státu, vyjma justice."
3)
Anton Merkl na základe analýzy názorov viacerých teoretikov z oblasti správneho práva i náuky o správe dochádza predbežne k záveru, že sa "
správou rozumí - nejjednodušeji rečeno-státní činnost vyjma zákonodarství a soudnictví".
4)
Z tejto definície "
se podává, že pojem správy jest podmíněn pojmy zákonodarství a soudnictví"
.
5)
Samotné negatívne vymedzenie verejnej správy - ako organickej súčasti výkonnej moci - ako "zvyšku" zákonodarstva a súdnictva, nepostačuje. Pri takomto prístupe zostávajú "nepokryté" podstatné segmenty verejnej správy: subjekty územnej samosprávy (najmä ich originálna pôsobnosť) a subjekty záujmovej samosprávy.
6)
V tejto súvislosti (aj) sa výrazne tlačí do popredia súvzťažnosť fenoménov "verejná moc" a "verejná správa".
"Chci-li dojíti k pojmu správy, musím začíti základní thesí, že lid je jediným zdrojem veškeré státní moci, jak je uvedeno v naší ústavní Iistině z 29. února 1920 v § 1, odst. 1."
7)
Jednoznačná súvzťažnosť verejnej správy a verejnej moci je základnou teorémou i v súčasnosti. Moc je nevyhnutnou podmienkou organizovania, spravovania, riadenia, teda akejkoľvek kombinovanej činnosti. Sú to koreláty, ich existencia je vzájomne podmienená; verejná moc je základom verejnej správy a verejná správa je jednou z foriem (spôsobom), ktorou sa verejná moc uplatňuje a zároveň sa čiastočne, svojimi organizačno-technickými aktivitami, podieľa na jej tvorbe (napr. v prípade parlamentných, prezidentských, regionálnych i miestnych/mestských volieb).
Rovnaká situácia ako v prípade vymedzenia verejnej správy je i v definícii verejnej moci. V ostatnom čase sa v našich podmienkach rešpektuje judikát, podľa ktorého
"verejnou mocou je taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu."
8)
"Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môžu vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre určenie či iný subjekt koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať."
9)
Je vhodné podotknúť, že diapazón foriem verejnosprávnej činnosti je široký a pri uplatnení foriem horizontálneho charakteru, napr. pri uzavieraní administratívno-právnych dohôd, osoba (fyzická, resp. právnická) nie je v "submisívnom" postavení vo vzťahu k subjektu verejnej správy. Obdobná situácia je i pri vykonávaní spoločensko-organizátorských úkonov, kde ingerencia subjektov verejnej správy do právnej situácie fyzických osôb i právnických osôb je minimálna až nulová.
Z hľadiska traktovanej problematiky je významný vzťah verejnej moci a štátnej moci. V tejto korelácii sa štátna moc (štát) považuje za podmnožinu verejnej moci. Napriek tomu suverénom v tomto vzťahu je jednoznačne štát, ktorý určuje právny status štátnych i neštátnych subjektov verejnej moci. Bolo uvedené, že štátna moc sa delí na zákonodarnú, výkonnú a súdnu a že verejná správa je súčasťou moci výkonnej.
Špecifikom je, že verejnú správu sčasti vykonávajú i neštátne subjekty (územná samospráva, záujmová samospráva a osoby splnomocnené výkonom štátnej správy), čo v prípade zákonodarnej moci a súdnej moci nie je možné.
2. Materiálne a formálne poňatie verejnej správy
Vo všeobecnosti sa verejná správa poníma v dvoch základných významoch: v
materiálnom,
charakterizovanom druhom administratívnej (správnej) činnosti, a vo
formálnom
, charakterizovanom inštitúciami vykonávajúcimi verejnú správu.
Pod verejnú správu -
v materiálnom poňatí
- možno subsumovať veľké množstvo aktivít, ktoré sú výrazne diferencované.
10)
Obdobná situácia je i v prípade
formálneho poňatia
verejnej správy: verejnú správu vykonávajú najmä orgány štátnej správy, subjekty územnej samosprávy,
11)
subjekty záujmovej samosprávy,
12)
právnické osoby a fyzické osoby na základe zákonného zmocnenia.
V tejto súvislosti Najvyšší správny súd České republiky v rozsudku Sb. NSS č. 1382/2007 konštatuje, že
"... pojmu veřejná správa je přikládán různý význam; tento termín je v zásadě možno chápat jako určitý druh činnosti (spravování) nebo instituci (organizaci, úřad), která veřejnou správu vykonává. Je proto rozlišováno materiální a formální pojetí veřejné správy. Z hlediska materiálního je veřejná správa v současnosti definována negativně jako souhrn činností, které nelze kvalifikovat jako zákonodárství nebo soudnictví. Jak vyplývá i z rozhodovací činnosti Nejvyššího správního soudu (reprezentované např. rozsudkem ze dne 27.4.2006, čj. 4 Aps 3/2005-35) či z rozhodování Ústavního soudu (např. nález ze dne 12.9.2006, sp. z