Anotácia
Predložený príspevok má snahu analyzovať kvalitu a účinnosť ústavnoprávnych východísk výstavby a činnosti verejnej správy na Slovensku z hľadiska presadzovania práv zaručených Listinou základných práv a slobôd a Ústavou SR v kontexte procedurálnych princípov odporúčaných Výborom ministrov Rady Európy. Ťažisko vedeckého bádania spočíva vo výskume právnych aspektov viazanosti verejnej správy základnými právami, slobodami a princípmi uplatňovanými pri ich obmedzení. Existencia zákonnej úpravy procedurálneho postupu je zárukou, že adresát rozhodnutia alebo úkonu vykonávateľa verejnej správy môže aktívnym spôsobom, prostredníctvom svojich práv, ovplyvniť konečný výsledok tohto postupu. Práve z tohto dôvodu je základné právo na spravodlivý proces vo verejnej správe kľúčové. Analyzuje stav dodržiavania základných práv a slobôd pri výkone činnosti verejnej správy, hodnotí mieru účinnosti právnych prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa môže adresát brániť pred porušením svojho subjektívneho práva. Súčasne poukazuje na legislatívne úskalia a navrhuje možné aj keď nie jediné úvahy de lege ferenda.
Annotation
This paper aims to analyze the quality and effectiveness of constitutional grounds for the formation and activities of public administration in Slovakia in terms of enforcing the rights guaranteed by the Charter of Fundamental Rights and Freedoms and the Constitution of the Slovak Republic. All the above, in the context of procedural principles recommended by the Committee of Ministers of the Council of Europe. The scientific interest lies in the desire to research legal aspects of the public administration's commitment to the fundamental rights, freedoms and the principles applied in their limitation. The existence of a statutory procedure is a guarantee that the addressee of a decision or act by a public administration officer can actively influence, through its rights, the final outcome of that procedure. It is for this reason that the fundamental right to a fair trial in public administration is crucial. It analyzes the commitment to fundamental rights and freedoms in the execution of public administration activities, assesses the effectiveness of legal means by which the addressee can defend himself against violation of his or her subjective right. At the same time, it points to legislative pitfalls and suggests not just thoughts but serious considerations for lex ferenda.
Kľúčové slová
medzinárodnoprávne a ústavnoprávne aspekty, procedurálny základ činnosti verejnej správy, procedurálne princípy podľa odporúčania Výboru ministrov, transpozícia a implementácia, právo na spravodlivý proces.
Key words
international and constitutional aspects, procedural basis for public administration activities, procedural principles as recommended by the Committee of Ministers, transposing and implementing, right to a fair trial.
Procedurálne princípy podľa rezolúcie Výboru ministrov
Cieľom rezolúcie Výboru ministrov (77) 31 o ochrane jednotlivcov pri vydávaní správnych aktov nie je harmonizovať vnútroštátnu právnu úpravu členských štátov Rady Európy, ale podporiť všeobecné uznanie v nej vyjadrených princípov. Tomu zodpovedá aj formulácia textu rezolúcie - nevyjadruje povinnosti orgánov verejnej správy, ale opisuje spôsoby, ktorými sa má zabezpečiť spravodlivosť vo vzťahu jednotlivec - vykonávateľ verejnej správy.
Rezolúcia sa vzťahuje len na rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré priamo ovplyvňujú právo, slobody alebo záujmy konkrétnych osôb.
Pri interpretácii práv osôb uvedených v rezolúcii Výboru ministrov (77) 31 je potrebné vziať do úvahy:
-
požiadavky na dobrú a účinnú verejnú správu,
-
záujmy tretích strán a
-
verejný záujem.
Sú to tiež jediné dôvody, pre ktoré rezolúcia výnimočne pripúšťa modifikáciu alebo vylúčenie procesných práv osoby (v konkrétnych prípadoch alebo v špecifických oblastiach verejnej správy).
Vnútroštátne právne poriadky by mali vychádzať z toho, že procesné práva vymedzené v rezolúcii predstavujú len minimálny štandard ochrany jednotlivca. Rezolúcia Výboru ministrov (77) 31 tak nebráni členskému štátu Rady Európy, aby uznal a zakotvil rozsiahlejšie práva a garancie ochrany osôb.
Významnou požiadavkou je tiež to, že ustanovenia rezolúcie sa nesmú interpretovať spôsobom, ktorý by v postupoch verejnej správy viedol k oslabeniu práv a garancií ochrany jednotlivcov zakotvených vo vnútroštátnych právnych poriadkoch. Napríklad procesné právo byť vypočutý neznamená, že by dotknutá osoba musela svoje stanovisko a návrhy prezentovať osobne. Takúto interpretáciu vylučuje požiadavka na dobrú a účinnú verejnú správu.
Rezolúcia Výboru ministrov (77) 31 výslovne kladie dôraz na zabezpečenie tohto práva v prípade správneho rozhodnutia, ktoré "pravdepodobne negatívne ovplyvní práva, slobody a záujmy" dotknutej osoby. Nie je vylúčené, aby vnútroštátna právna úprava členského štátu Rady Európy zaručila predmetné právo i v prípadoch, keď sa rozhoduje v prospech dotknutej osoby v postupe začatom na jej návrh. Nie je v rozpore so záujmom na jej ochrane, keď z platnej právnej úpravy vyplýva možnosť upustiť od tohto práva za predpokladu, že rozhodnutím sa žiadateľovi vyhovuje v celom rozsahu. Takáto výnimka však neprichádza do úvahy v konaní začatom z úradnej povinnosti.
Uplatňovanie procesného práva môže byť vo vnútroštátnej právnej úprave členského štátu Rady Európy podporené zakotvením princípu súčinnosti správneho orgánu a dotknutej osoby v procesnom postupe.
Podľa čl. II rezolúcie Výboru ministrov (77) 31 "pred prijatím správneho aktu sa dotknutej osobe na jej žiadosť náležitými prostriedkami poskytnú informácie o všetkých existujúcich okolnostiach týkajúcich sa prijatia daného aktu." Spôsob informovania dotknutej osoby rezolúcia zámerne nešpecifikuje. Dikcia, že sa tak má diať vhodnými prostriedkami, má zabezpečiť, aby správny orgán zvolil optimálny spôsob sprístupnenia. V praxi by to mal byť efektívny (nezaťažujúci výkon verejnej správy) a účinný spôsob sprístupnenia.
Podľa čl. IV rezolúcie Výboru ministrov (77) 31 "ak má správny akt negatívny vplyv na práva, slobody a záujmy dotknutej osoby, bude táto informovaná o dôvodoch prijatia tohto aktu. Tieto dôvody sa buď uvedú priamo v akte alebo o nich bude dotknutá osoba na vlastnú žiadosť písomne a v primeranej lehota informovaná."
Význam tohto procesného práva, ktorý podporuje princíp transparentnosti vo verejnej správe a je procesnou zárukou práva na spravodlivé konanie, lebo umožňuje dotknutej osobe účinne uplatňovať jej procesné právo na opravný prostriedok.
I keď zákonná regulácia v členskom štáte Rady Európy môže upraviť základné pravidlá, mala by v záujme dobrej a účinnej verejnej správy ponechať správnemu orgánu relatívnu voľnosť pri určovaní obsahu a rozsahu odôvodnenia jeho rozhodnutia. Vykonávateľ verejnej správy má síce oprávnenie sám určiť rozsah odôvodnenia, ale súčasne musí zohľadniť účel procesného práva dotknutej osoby na odôvodnenie rozhodnutia.
Podľa čl. V. rezolúcie Výboru ministrov (77) 31 "ak má písomne vydaný správny akt negatívny vplyv na práva, slobody a záujmy dotknutej osoby, uvedú sa v akte bežné opravné prostriedky proti nemu ako aj časové lehoty na ich využitie".
Rezolúcia síce výslovne zdôrazňuje právo na poučenie v situácii, keď správny orgán rozhoduje o obmedzení práva alebo slobody účastníka konania alebo ak mu ukladá rozhodnutím povinnosť, neznamená to však, že by členský štát Rady Európy v rámci svojej právnej úpravy nemal zaručovať takéto právo aj v prípade, ak sa účastníkovi konania rozhodnutím právo priznáva. Potvrdzuje to aj znenie čl. 18 bodu 2 odporúčania Výboru ministrov Rec/CM (2007) 7, podľa ktorého "vždy sa uvedú odvolacie postupy vrátane časových lehôt".
Súčasťou poučenia je informácia o tom, či a za akých podmienok možno opravný prostriedok proti rozhodnutiu podať, ako aj informáciu