Sťažnosť obvineného proti uzneseniu o primeraných povinnostiach a obmedzeniach

bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o Ústavnom súde") ako zjavne neopodstatnená odmietnutá ústavná sťažnosť proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd"), ktorým bola podľa § 193 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ako neprípustná zamietnutá sťažnosť obvineného proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu (ďalej len "ŠTS") o zamietnutí návrhu obvineného na zrušenie obmedzenía povinností podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku.

Najvyšší súd v namietanom uznesení dospel k záveru, že sťažnosť proti uzneseniu ŠTS nie je prípustná, keďže nejde o rozhodnutie o väzbe podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý rozhodnutia o väzbe vymedzuje taxatívne. Sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu, ktorým bolo podľa § 82 ods. 2 rozhodnuté o povinnostiach a obmedzeniach a ani o zamietnutí návrhu na ich zrušenie. Z § 82 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že obmedzenia a povinnosti slúžia posilneniu účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou. S poukazom na § 80 Trestného poriadku možno dôvodiť, že rozhodnutím o náhrade väzby sa rozumie len rozhodnutie o nahradení väzby peňažnou zárukou, zárukou dôveryhodnej osoby alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka. Rozhodnutie o uložení obmedzení a povinností podľa § 82 Trestného poriadku je akcesorické k rozhodnutiu o väzbe, ktorým sa podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku rozumie aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby.

V Ústavný súd dospel k záveru, že aj keď všeobecné súdy k prípustnosti sťažnosti proti rozhodnutiu podľa § 82 Trestného poriadku nepristupujú rovnako, nie je to okolnosť, ktorú by bolo možné riešiť v konaní o ústavnej sťažnosti, keďže úlohou Ústavného súdu nie je zjednocovať judikatúru všeobecných súdov. Záver o neprípustnosti sťažnosti nie je v rozpore so zmyslom a účelom zákona, keďže sa opiera o taxatívny výpočet rozhodnutí o väzbe v § 72 ods. 1 Trestného poriadku, odlišnosť rozhodnutí o nahradení väzby podľa § 80 a § 81 Trestného poriadku a akcesorický charakter uloženia obmedzení a povinností. Nepripustenie sťažnosti s argumentom, že nejde o rozhodnutie o väzbe, nie je porušením základného práva obvineného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Úst