Článok sa zaoberá problematikou výhrady svedomia so zameraním na jej vnútroštátne a medzinárodné právne zakotvenie. Analyzuje podmienky, za ktorých môžu zdravotnícki pracovníci uplatniť výhradu svedomia a skúma právne i etické dôsledky takéhoto postupu. Osobitná pozornosť je venovaná vzťahu medzi slobodou svedomia a právom pacienta na prístup k zdravotnej starostlivosti.
The article addresses the issue of conscientious objection, focusing on its domestic and international legal foundations. It analyses the conditions under which healthcare professionals may invoke conscientious objection and examines the legal and ethical consequences of such action. Particular attention is devoted to the relationship between freedom of conscience and the patient's right of access to healthcare.
ERDŐSOVÁ, A.: Výhrada svedomia zdravotníckeho pracovníka v kontexte limitov ochrany zdravia pacienta; Justičná revue, 78, 2026, č. 4, s. 357 - 374.
Kľúčové slová:
forum internum, náboženská sloboda, výhrada vo svedomí, nevyhnutná starostlivosť, zdravotná starostlivosť, zdravotnícky pracovník.
Key words:
forum internum, freedom of religion, conscientious objection, necessary care, healthcare, healthcare professional.
Právne predpisy/legislation:
zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1 Úvod
Cieľom článku je preskúmať právne limity uplatnenia výhrady svedomia zdravotníckeho pracovníka v slovenskom právnom poriadku a v kontexte judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ("ESLP"), osobitne vo vzťahu k právu pacienta na prístup k zdravotnej starostlivosti. Článok vychádza z hypotézy, že výhrada svedomia je legitímnou súčasťou slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania, no jej výkon v zdravotníctve nie je absolútny a musí ustúpiť tam, kde by viedol k ohrozeniu života, zdravia alebo k faktickému odopretiu zákonom dostupnej zdravotnej starostlivosti.
Treba uviesť, že v nasledujúcom texte vychádzame z hypotéz, ktoré podporujú tvrdenie, že výhrada svedomia zdravotníckeho pracovníka je síce ústavne chráneným prejavom slobody svedomia, avšak v zdravotníctve podlieha užšiemu výkladu než v iných oblastiach, pretože priamo koliduje s právom pacienta na zdravotnú starostlivosť. Okrem toho, výhrada svedomia je založená na individuálnom, nie inštitucionálnom modeli ochrany svedomia, pričom jej výkon je vylúčený najmä pri neodkladnej starostlivosti a nemôže viesť k faktickej nedostupnosti zákonnej zdravotnej starostlivosti.
2 Sloboda svedomia ako právny inštitút a jej zakotvenie v slovenskej právnej úprave
Pre pochopenie významu slovného označenia: výhrada svedomia alebo výhrada vo svedomí, treba uviesť, že najčastejšími príkladmi jej uplatnenia sú:
-
vojenská služba
- občan je povinný slúžiť, ale odmieta bojovať, pretože je napríklad pacifista a účasť na vojnovej príprave alebo službe v armáde je v rozpore s jeho svedomím;-
zdravotná starostlivosť
- lekár alebo sestra má povinnosť poskytnúť zdravotnú službu, ktorú odmieta vykonať z dôvodu svedomia;-
štátna správa alebo úradnícka činnosť
- úradník má povinnosť vydávať rozhodnutia alebo podpísať dokumenty, ktoré sú v konflikte s jeho presvedčením.Kľúčové je, že
výhrada svedomia nevzniká len pri osobnom odmietnutí niečoho
, ale pri
situáciách, kde je povinnosť konať uložená právnym, profesijným alebo pracovným rámcom
, a osoba sa jej odmieta z etických dôvodov zúčastniť.Výhrada svedomia sa teda
najčastejšie uplatňuje tam, kde je osoba viazaná určitou povinnosťou konať určitú činnosť v rámci svojej práce, funkcie alebo právnej/zmluvnej povinnosti
, a táto činnosť je v konflikte s jej morálnym, etickým alebo náboženským presvedčením. Podľa
;
"sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery je zaručená. Každý má právo byť bez donútenia v otázkach viery a svedomia a prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru..."
1)
Ústava SR teda nielen deklaruje abstraktné právo na slobodu svedomia, vierovyznania a náboženského vyznania, ale zároveň umožňuje konkrétny prejav týchto práv v každodennom živote. Zároveň však stanovuje, že výkon týchto práv môže byť obmedzený len zákonom, a to výlučne v prípadoch, keď je takéto opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo práv a slobôd iných osôb. Okrem toho, Ústava SR v iných ustanoveniach jasne deklaruje, že Slovenská republika sa neviaže k žiadnej ideológii alebo náboženstvu.
Podľa
Ide o reštriktívne podmienky, ktoré sa vzťahujú na oblasť reprodukčného zdravia. Podľa
§ 12 ods. 2 písm. c) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti
"poskytovateľ môže odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak 1 tomu bráni osobné presvedčenie zdravotníckeho pracovníka, ktorý má zdravotnú starostlivosť poskytovať."
Teto dôvody sú explicitne a enumeratívne uvedené v
cit. zákona, a ide len o prípady
umelého prerušenia tehotenstva, sterilizácie a asistovanej reprodukcie
.prílohy č. 4 odseku 3 k zákonu č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
("ZoZS"), v časti s názvom Zdravotnícky pracovníka výkon jeho povolania je výhrada svedomia formulovaná takto:
"Odzdravotníckeho pracovníka nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje jeho svedomiu okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb. Ak zdravotnícky pracovník uplatní výhradu svedomia, je povinný o tejto skutočnosti informovať svojho zamestnávateľa a pri uplatnení výhrady svedomia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti aj svojich pacientov."
Faktom je, že dohodu o poskytnutí zdravotnej starostlivosti s pacientom uzatvára poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti, ale ak odmietne uzavrieť takúto dohodu, mal by tak urobiť s odkazom na uplatnenú výhradu svedomia konkrétneho zdravotného pracovníka vzhľadom na konkrétne zdravotné výkony. To nebráni tomu, aby poskytovatel uzatvoril takúto dohodou s pacientom a v prípade, že nastane skutočnosť, že mu má byť poskytnutá starostlivosť vo vzťahu k výkonu, voči ktorému zdravotnícky pracovník uplatnil výhradu, mal mu v takom prípade poskyt