Vývinové tendencie inštitútu premlčania

The contribution deals with the genesis of development of limitation in codifications within the territories of Czechoslovakia or the Czech Republic and the Slovak Republic. This development is also confronted with some unifications of European private law. Special attention is paid to the following areas of issues: understanding of limitation and its legal effects; possibility for the parties to dispose of limitation or conditions of limitations (e.g. to dispose of the length or beginning of the period of limitation); length of general period of limitation. On this basis some distinctive development trends of the institute of limitation are formulated. First of all, it is the tendency to understanding of limitation in the strict sense, where so-called limitation leading to acquisition of a right (separation of limitation and prescription) is excluded from the scope of the term of limitation. The author also points out to the current trend where, due to limitation, the right remains preserved and the understanding of limitation leading to the loss of the right is not accepted. The limitation is increasingly understood as an institute of substantive law. An important shift can also be observed in the possibility of disposal of the conditions of limitation by the parties, especially as regards the reduction or prolongation of the period of limitation. The general trend is reduction of the periods of limitation.

Príspevok je venovaný niekoľkým základným otázkam týkajúcim sa premlčania: ponímane premlčania a jeho účinky; možnosti strán disponovať so samotným premlčaním (vzdanie sa premlčania); možnosť strán disponovať s podmienkami premlčania (dĺžkou premlčacej doby, prípadne jej začiatkom); dĺžka všeobecnej premlčacej doby.

Z tohto pohľadu sa zaoberáme genézou vývinu premlčania v kodifikáciách na území Československa, resp. Českej republiky a Slovenskej republiky. Zároveň tento vývoj konfrontujem aj s niektorými unifikáciami európskeho súkromného práva.

V práve má nemalý význam plynutie času. Právo s ním spája významné dôsledky. S významom uplynutia času sú bytostne spojené najmä dva právne inštitúty, a to a To zrejme aj spôsobilo, že v starom práve, vrátane Verboczyho Tripartita, sa premlčanie a vydržanie nerozlišovalo a pokladalo sa za jeden inštitút (), ktorý mal dva účinky. Jednak sa ním právo nadobúdalo (obdoba dnešného vydržania), alebo sa právo strácalo (obdoba dnešného premlčania). V oboch prípadoch bolo vydržanie aj premlčanie uplatniteľné v rámci ¹⁾

V 18. storočí sa začalo rozoznávať medzi premlčaním () a vydržaním (), ale i tak sa oba inštitúty ponímali ako veľmi príbuzné, stojace vedľa seba. Prejavilo sa to tak v ponímaní premlčania, ako aj v systematike právnej úpravy. Pod pojem premlčania subsumovali dve situácie, resp. dva typy premlčania:

V prvom prípade išlo o v našom ponímaní s tým rozdielom, že sa v tejto súvislosti hovorilo v dôsledku uplynutia času, čo bolo určité rezídium rímskoprávneho ponímania premlčania ako straty práva, teda ako preklúzie.

V druhom prípade išlo nadobudnutie (vlastníckeho) práva v dôsledku uplynutia času, t.j. prá