Citizens' Assembly as a Response to the Crisis of the Referendum?
The article examines a reform proposal put forward by the political party Progressive Slovakia, according to which every referendum should be preceded by the mandatory convening of a citizens' assembly. In the introductory part, the author presents the institution of the citizens' assembly and emphasizes its contribution to addressing issues of public interest. The article then proceeds to analyse several variants of a model based on linking referendums with citizens' assemblies. In each case, the author seeks to highlight theoretical ambiguities as well as shortcomings in their practical functioning.Key words:
citizens' assembly, referendum, participatory democracy, direct democracy, sortitionNEUMANN, J. Občianske zhromaždenie ako odpoveď na krízu referenda? Právny obzor,
109,
2026, č. 3, s. 215 - 226.Úvod
Pred parlamentnými voľbami v roku 2023 zverejnila politická strana Progresívne Slovensko volebný program, v ktorom avizovala zásadnú zmenu v spôsobe využívania referenda. Keďže referendum dnes, podľa Progresívneho Slovenska,
"... slúži viac ako nástroj politických kampaní a polarizácie spoločností",
politická strana navrhuje jeho doplnenia o
"nástroj hľadania spoločenského konsenzu"".
1)
Konkrétne by malo ísť o zavedenie
"inštitút[u]
Občianskeho zhromaždenia
podľa úspešného írskeho príkladu, ktorý vytvára podmienky a rôzne platformy pre reálnu a poctivú celospoločenskú diskusiu o dôležitých, no rozdeľujúcich témach.
Realizácia procesov v rámci tohto inštitútu bude musieť predchádzať každému referendu."
2)
V kontexte pomaly sa rozbiehajúcej diskusie o nutnosti zreformovať inštitút referenda je prezentovaný návrh obligatórneho prepojenia referenda s občianskym zhromaždením zaujímavou novinkou, ktorej originalita dokonca presahuje aj hranice Slovenskej republiky.
3)
Hoci platí, že skúsenosti s týmto - relatívne moderným - nástrojom participatívnej demokracie získava v poslednom období čoraz viac európskych krajín, pri bližšom skúmaní referendových úprav týchto štátov na obdobne formulovanú podmienku (t j. občianske zhromaždenia ako povinný předstupeň referenda) nenarazíme. Paradoxne ju neodhalíme ani v prípade Írskej republiky - krajiny priamo spomenutej v texte volebného programu. Túto skutočnosť však nepovažujeme za problematickú. Naopak, jedinečnosť reformného nápadu v nás povzbudzuje prirodzenú zvedavosť vzťahujúcu sa k dvom otázkam: (1) Ako by navrhovaná "symbióza" oboch inštitútov vyzerala v praxi? - no predovšetkým: (2) Mohol by prezentovaný návrh skutočne priniesť pozitívne zmeny referendovej praxe na Slovensku?
Prv, než sa obe otázky pokúsime v príspevku zodpovedať, venujme priestor definičnému skonkrétneniu inštitútu občianskeho zhromaždenia: nástroju, ktorému v širšom spoločenskom povedomí zatiaľ chýba stabilné miesto.
1. Občianske zhromaždenie ako infúzia súčasných demokracií
Zvolávanie tzv. občianskych zhromaždení je súčasťou snahy zintenzívniť aktívne zapájanie občanov do politického rozhodovania o dôležitých otázkach verejného záujmu. Hlavným cieľom je prispieť k zmierneniu čoraz rozšírenejších "chronických chorôb" väčšiny súčasných demokracií, akými je pocit odcudzenia občanov od politického diania, nedôvera v demokratické procesy prejavujúca sa nízkou účasťou vo voľbách, ale aj narastajúca popularita subjektov spochybňujúcich "funkčnosť" demokracie.
4)
S inštitútom občianskeho zhromaždenia sa v jednotlivých európskych štátoch stretneme v rôznorodej podobe.
5)
Tomu zodpovedá aj nemalý počet kritérií, ktoré nám pomôžu jednotlivé podoby tohto inštitútu sprehľadniť. Uveďme zopár príkladov. Niektoré štáty využívajú občianske zhromaždenie na lokálnej, iné (aj) na celoštátnej úrovni. V niektorých prípadoch je existencia občianskeho zhromaždenia časovo ohraničená, v iných je tento inštitút, naopak, využívaný permanentne (napr. v podobe trvalého poradného orgánu). Z hľadiska personálneho zloženia sú niektoré občianske zhromaždenia kreované výlučne z občanov, iné počítajú aj s účasťou politikov. K zvolávaniu občianskych zhromaždení môže prichádzať na základe občianskej iniciatívy (napr. v rámci aktivít tretieho sektora), ale rovnako aj na základe podnetu zo strany niektorého štátneho orgánu (typicky parlamentu, vlády, prezidenta...).
6)
V príspevku nebude naším cieľom približovať jednotlivé podoby a možnosti využitia inštitútu občianskeho zhromaždenia. Pozornosť sa pokúsime z