Systém deľby moci, ako jeden z kľúčových princípov demokratického štátu, hovorí jasne: právo tvorí zákonodarca, nie sudca. Súdna prax však z času na čas naznačuje, aká zraniteľná dokáže byť aktivita (ale aj pasivita) zákonodarcu v očiach súdnej moci. Tá ho niekedy doslova supluje v jeho normotvornej činnosti, a to s alibistickým odôvodnením, že ide o výklad, nie tvorbu práva. Hranica medzi tvorbou práva a jeho dotváraním zo strany súdu môže byť v konkrétnom prípade tak tenká, že ani siahodlhý akademický diskurz nepovedie ku konsenzu. Na druhej strane sú aj prípady, keď možno v jednoduchosti konštatovať "sudcovský aktivizmus par excellence". Predmetný článok poskytuje analýzu uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 2 Tost 39/2012, v ktorom uvedený senát, podľa nášho názoru, excesívne prekročil rámec svojej kompetencie a svojou právnou vetou právo nie vyložil či dotvoril, ale vytvoril. Úvodom ozrejmujeme, že z hľadiska správnosti či skôr vhodnosti nemáme absolútne žiadne výhrady k právnej vete daného rozhodnutia a s jej obsahom sa plne stotožňujeme. Avšak, ako sa hovorí, "ide o princíp...". O princíp legality, princíp deľby moci a napokon princíp právnej istoty.
Skutkovo-právny rámec a načrtnutie problému
V uvedenom prípade senát 2Tost rozhodoval na podklade sťažnosti prokurátora voči uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, ktorý, okrem iného, rozhodol o nevzatí dvoch obvinených mladistvých do väzby, a pri konštatovaní preventívneho dôvodu väzby rozhodol o jej nahradení dohľadom probačného úradníka. Prokurátor v sťažnosti, okrem iného, namietal, že obvinení sú stíhaní pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy, čo s poukazom na § 80 ods. 2 tretia veta zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "TP" alebo "Trestný poriadok") opodstatňuje náhradu ich väzby iba v prípade existencie výnimočných okolností prípadu, ktoré podľa neho v danom prípade neexistovali.
Sťažnostný súd na to reagoval právnou vetou:
"Ustanovenie § 339 TP ako osobitné ustanovenie (lex specialis) eliminuje v konaní proti mladistvým obmedzenia náhrady väzby uvedené v ustanoveniach § 80 ods. 2 veta tretia a § 81 ods. 1 veta druhá TP. Ak možno účel väzby dosiahnuť jej nahradením, je súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie povinný použiť zákonom ustanovenú garanciu aj v prípade, ak je obvinený stíhaný ako mladistvý pre obzvlášť závažný zločin."
Inak povedané, ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, zákonná podmienka (§ 80 ods. 2 tretia veta TP), v zmysle ktorej nemožno pri absencii výnimočných okolností prípadu väzbu nahradiť, pri stíhaní mladistvých neplatí. Pripomíname, že § 339 TP hovorí o tom, že mladistvého možno vziať do väzby iba za predpokladu, ak jej účel nie je možné zabezpečiť inak. Ide pritom o jediné ustanovenie, ktoré sa venuje väzbe mladistvých.
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že uvedený záver nie je v odôvodnení uznesenia nijakým spôsobom podporený premisami. Štruktúra argumentu totiž nevyhnutne pozostáva zo záveru, teda určitého tvrdenia, ktoré je podporované inými tvrdeniami - premisami. Pokiaľ niektorá z týchto zložiek chýba, nejde o (platný) argument. Aj ten najjednoduchší argument musí mať aspoň jednu premisu a jeden záver.
1)
V uvedenom rozhodnutí sa nachádza len záver bez toho, aby bol podporený premisami. Nie je tak zrejmé, prečo § 339 TP eliminuje podmienku existencie výnimočných okolností prípadu pri náhrade väzby mladistvého. Prijatie záveru bez premís, ktoré by ho podporovali, by ako ta
Máte predplatné? Prihláste sa
Ups, zatiaľ ste si prečítali len začiatok...
Celý odborný obsah z tejto oblasti je dostupný predplatiteľom portálu.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu a získajte prístup na 10 dní zdarma, stačí sa len zaregistrovať.
Vďaka registrácii získate prístup aj k vybranému obsahu:
- Odborné články z časopisov
- Monitoring predpisov
- Moja kancelária – osobná zóna pre sledovanie vašich obľúbených kategórií portálu, autorov, predpisov
Chcete vedieť viac o predplatnom ?