Diskusia o potratoch a ich právnej úprave je, zdá sa, nekončiaca téma, ktorá prináša dynamiku nielen v rámci domáceho diskurzu, ale aj v komparatívnej perspektíve.
1)
Z komparatívneho práva v poslednom období zarezonovalo nepotvrdenie kandidátky profesorky Frauke Brosius-gersdorf na Spolkový ústavný súd SRN Spolkovým snemom pre jej liberálne názory na potrat (kandidatúry sa napokon vzdala)
2)
, zavedenie práva na potrat do francúzskej ústavy (čl. 34) a luxemburskej ústavy (čl. 15) či prekonanie precedensu
Roe v. Wade
Najvyšším súdom USa a jeho nahradenie novým precedensom vo veci
Dobbs
3)
, ktoré má ďalšie konzekvencie aj v podobe prístupu k potratovým tabletkám v tých štátoch, ktoré si v súlade s federalizmom a delenou suverenitou zvolili intenzívnejšiu ochranu nenarodeného života v porovnaní s inými štátmi.
Ani doma diskusia neutícha. Ústavná novela č.
255/2025 Z. z. určila, že ochrana života, ľudskej dôstojnosti, ako aj práva na súkromie patrí do národnej identity Slovenska ako kultúrno-etická otázka, pričom tie majú byť v zmysle samotnej
ústavy nadradené aj záväzkom Slovenska vyplývajúcim z nadnárodného práva.
V poslednom období je v slovenských podmienkach tiež živou témou možnosť podstúpiť potrat podaním lieku namiesto chirurgického zákroku, aj keď farmakologický potrat existuje niekoľko desaťročí. Ministerstvo zdravotníctva SR (ďalej "MZ SR") pod vedením Z. Dolinkovej pred istým časom deklarovalo podporu pre zavedenie štandardizovaného postupu v tejto veci, napokon však zo zámeru zišlo. Do diskusie ohľadom potratovej tabletky sa zapojil kolega a priateľ M. Káčer článkom
Prečo je zákaz interrupčnej tabletky v rozpore s
ústavou?
4)
V ňom sa zamýšľa nad viacerými aspektmi potratovej legislatívy a konkrétne tvrdí, že mechanický (chirurgický) potrat je skrytým trestom pre ženy, ktoré sa rozhodnú pre dobrovoľný potrat, a takýto trest je v rozpore s právom na ochranu zdravia, ako aj so zákazom ponižujúceho zaobchádzania. Na tento článok som sa rozhodol nadviazať a poukázať na niektoré nezrovnalosti, ktoré som v ňom identifikoval, predstaviť alternatívne vnímanie "zákazu" potratovej tabletky a celkovo dopovedať niektoré argumenty, ktoré v axiologickej diskusii mali zaznieť. Najprv však predstavím argumenty, ktoré v článku formuloval.
M. Káčer kritizuje zákaz medikamentózneho potratu z viacerých rovín. V prvom rade tento zákaz podľa neho porušuje princíp legality a deľbu moci. Z hľadiska legality vidí autor napätie so spôsobom, akým je tento zákaz formulovaný, keďže sa dá nepriamo odvodiť len z poučenia uvedeného vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č.
417/2009 Z. z. (ďalej ako "vyhláška MZ SR"), pričom takéto poučenie nepovažuje za dostatočne jasný právny základ pre samotný zákaz.
Pri deľbe moci konštatuje, že zákaz potratovej tabletky má presah do tejto hodnoty, keď predmetný zákaz by mal stanoviť zákonodarca a nie MZ SR, pretože ide o hodnotovú otázku. Z tohto dôvodu tak zákaz predstavuje porušenie viacerých ústavných práv - práva na zdravie, práva na súkromie a v konečnom dôsledku ide o ponižujúce zaobchádzanie či trest pre ženy, ktoré sa rozhodnú ísť na potrat.
Ďalej formuluje kritiku k neregistrácii liekov, ktoré umožňujú medikamentózny potrat. Rovnako tak kritizuje diskusie, do ktorej sa zapájajú aj prolife aktivisti, ktorí podľa neho nie sú ani odborníkmi k téme a ktorí dostávajú do odbornej diskusie hodnotové otázky. K týmto argumentom by som sa chcel postupne vyjadriť. Na prvom mieste sa venujem povahe zákazu potratovej tabletky, pretože táto otázka môže vyriešiť celý problém s legalitou.
1. Nie je zákaz ako zákaz
Dôležitou súčasťou diskusie o právnom základe realizácie potratu je povaha samotného zákazu potratovej tabletky. M. Káčer dôvodí, že zákaz potratovej tabletky vyplýva nepriamo z poučenia o výkone potratu v zmysle vyhlášky MZ SR. Nie je však zákaz ako zákaz.
Podľa môjho názoru, nejde o zákaz explicitný, ale o zákaz implicitný. Vo všeobecnosti platí, že zo zákazov je možné vyvodzovať základné práva a slobody.
5)
Napr. zo zákazu trestu smrti vyplýva právo nebyť odsúdený na tento trest. To však platí len v prípade zákazov explicitných, a nie implicitných. Ďalej, argument zo zákazu by mohol implikovať negatívny záväzok štátu - zdržať sa zásahu do slobody jednotlivca. V prípade potratu by to napr. znamenalo, že osoby, ktoré chcú odhovárať ženu od potratu, majú zakázané sa priblížiť k zdravotníckemu zariadeniu, kde sa potraty na žiadosť ženy vykonávajú.
6)
Je bez diskusie, že takýto zásah do slobody prejavu alebo náboženského vierovyznania musí mať zákonný základ ešte predtým, ako by sme ho chceli testovať v teste proporcionality.
Ako kontrast však "zákaz" potratovej tabletky takúto povahu nemá. Za čo sa v skutočnosti prihovára M. Káčer, je pozitívny záväzok štátu, aby prijal právnu úpravu, ktorá umožní aj medikamentózny potrat. Tento pozitívny záväzok štátu môže mať buď formu prijatia právnych predpisov (zákonných či vykonávacích), alebo formu na úrovni aplikácie práva (registrácia konkrétnych liekov). Pozitívny záväzok sa týka či už práva na súkromie ženy, alebo práva na ochranu zdravia.
Rozdiel medzi pozitívnym a negatívnym záväzkom v ob
