Konštrukcia pričítania zavinenia právnickej osobe

Vydáno: 40 minút čítania

The doctrine of corporate fault attribution.

1)

This scholarly article provides a critical analysis of the concept of attributing the conduct of natural persons to a legal entity within Slovak criminal law. Since the introduction of the criminal liability of legal entities in 2016, the professional community has increasingly argued that the current legal framework, combined with application practice, undermines the presumption of innocence and effectively shifts the burden of proof to the accused entity, thereby dangerously approaching a model of strict (objective) liability.The focus of the analysis lies in defining four cumulative conditions that establish a normative bridge between an individual act and the corporate sphere: the personal attribution basis, organizational imputation, the material element of benefit, and normative causality. The author emphasizes that only the simultaneous fulfillment of these elements legitimizes the attribution of an act as the entity‘s "own" conduct, asserting that the material benefit must be specific and foreseeable, rather than a mere passive bearing of results. In the final section, the author formulates de lege ferenda recommendations, proposing more precise definitions for "benefit" and "interest" while advocating for a closer alignment between criminal policy and private law. A specific proposal includes the introduction of a mandatory requirement to draft appropriate internal regulations during the initial establishment and incorporation of a company under the Commercial Code.

Key words
: Criminal liability of legal entities, Corporate compliance, Presumption of innocence, Attribution of conduct
PODOBA, J.: Konštrukcia pričítania zavinenia právnickej osobe. Právny obzor, 109, 2026, č. 5, s. 469 - 483.
 
Úvod
V odbornej verejnosti sa postupne po zavedení trestnej zodpovednosti právnických osôb v Slovenskej republike (od 1. júla 2016) začal presadzovať názor, že konštrukcia pričítania trestnej zodpovednosti právnickej osobe podľa § 4 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb, v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZoTZPO"), v spojení s aplikačnou praxou fakticky presúva dôkazné bremeno spočívajúce v nutnosti preukazovať nevinu na právnickú osobu, oslabuje prezumpciu neviny a približuje sa k objektívnej trestnej zodpovednosti v takom rozsahu, že právnická osoba musí vyvíjať aktívne procesné dôkazné úsilie. Cieľom tohto príspevku preto je na základe analýzy súčasnej právnej úpravy, tzv. konceptu teórie "
pričítateľnosti
" konania fyzických osôb vo vzťahu k právnickej osobe v trestnom práve právneho poriadku Slovenskej republiky zistiť jej súlad s princípmi spravodlivého procesu.
Jadro analýzy je zamerané na skúmanie, do akej miery sa ustanovenia hypotézy "v prospech", "v mene", "v rámci činnosti" alebo "prostredníctvom" právnickej osoby dajú interpretovať tak, aby ostal zachovaný materiálny charakter trestnej zodpovednosti 2) . Zákonodarcom ustanovená konštrukcia však naráža na limity fair trial, podľa ktorých dôkazné bremená musia zostať na strane štátu a podmienky pričítania musia byť preukázané pozitívnymi dôkazmi, nie dopĺňané defenzívnymi vysvetleniami zo strany obvineného subjektu. Analýza preto rozlišuje medzi
formálnou reprezentáciou
(konanie "v mene") a
organizačnou kauzalitou
(konanie "v rámci činnosti/prostredníctvom"), pričom osobitnú pozornosť venuje materiálnemu rozmeru
"prospechu"
.
V tejto súvislosti treba vychádzať zo skutočnosti, že prospech musí byť konkrétny, rozumne predvídateľný a organicky spätý s rozhodovacími procesmi právnickej osoby, pričom ex post účtovné efekty, reputačné výhody či pasívne znášanie výsledku nestačia. Rovnako treba poukázať na to, že z čisto funkčného postavenia fyzickej osoby v právnickej osobe nemožno bez ďalšieho vyvodzovať organizačnú previazanosť, ale treba vyžadovať preukázanie väzby medzi vnútorným nastavením procesov v činnosti právnickej osoby (rozhodovanie, kontrola, compliance) a spáchaným činom.
Z povahy skúmania problému je žiaduce metodicky postupovať kombináciou systematického a teleologického výkladu § 4 ZoTZPO, analýzou dôkazných štandardov a procesných následkov pre poradie a obsah dokazovania, ako aj komparáciou príbuzných modelov (konceptov) dôvodov trestnej zodpovednosti právnických osôb v európskom priestore. Ťažiskom je test, ktorý minimalizuje riziko "reverzného" bremena. Preto dokazovanie štátu sa musí sústrediť na
(i)
identifikáciu osoby a jej oprávnenia konať,
(ii)
presvedčivé preukázanie organizačnej kauzality a
(iii)
materiálne uchopenie prospechu 3)
(iv)
faktického ovládania subjektu. 4)
Úlohou obvineného subjektu nie je "dokázať nevinu", ale najviac vytvoriť rozumné pochybnosti k niektorému z prvkov štátnej verzie skutku, čo je kvalitatívne odlišné od obracania bremena.
Z hľadiska systematiky príspevok najprv skúma pozitívno-právnu úpravu a vnútornú logiku jednotlivých kritérií pričítania tr

Máte predplatné? Prihláste sa

Ups, zatiaľ ste si prečítali len začiatok...

Celý odborný obsah z tejto oblasti je dostupný predplatiteľom portálu.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu a získajte prístup na 10 dní zdarma, stačí sa len zaregistrovať.

Vďaka registrácii získate prístup aj k vybranému obsahu:

  • Odborné články z časopisov
  • Monitoring predpisov
  • Moja kancelária – osobná zóna pre sledovanie vašich obľúbených kategórií portálu, autorov, predpisov

Chcem sa zaregistrovať

Chcete vedieť viac o predplatnom ?