Výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v náleze sp. zn. PL. ÚS 6/2026 neposkytol len odpoveď na lehotu splnenia povinnosti vlády podľa čl. 12 ods. 7 tohto ústavného zákona, ako odpoveď na vlastný predmet sporu. Predmetom výkladu boli aj skutočnosti, u ktorých môžu nastať pochybnosti, či u nich existoval ústavne relevantný spor. Rovnako tak výklad navodzuje dojem príklonu ústavného súdu k ústavnému formalizmu a redukcionizmu, či oprostenia od snahy hľadať vecný zmysel úpravy v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Napokon nemožno prehliadnuť ani posun do novej pozície, do ktorej sa ústavný súd pasuje, a to orgánu rozpočtovej zodpovednosti.
The interpretation of the Constitutional Act on Budgetary Responsibility provided in the ruling (case tile no. PL. ÚS 6/2026) did not merely address the deadline for the government to fulfill its obligation under Article 12, Paragraph 7 of said Act - the core issue of the dispute. The interpretation also encompassed matters regarding which there might be doubts as to whether a constitutionally relevant dispute actually existed. Furthermore, the interpretation creates the impression that the Constitutional Court is leaning toward constitutional formalism and reductionism, or is distancing itself from any attempt to discern the substantive purpose of the provisions within the Constitutional Act on Budgetary Responsibility. Finally, one cannot overlook the shift to a new role that the Constitutional Court has assumed for itself: that of a budgetary responsibility body.
BALOG, B.: Ústavný redukcionizmus (vo výklade ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti); Justičná revue, 78, 2026, č. 10, s. 906 - 922.
Kľúčové slová:
výklad ústavného zákona, rozpočtová zodpovednosť, ústavný súd, vláda, dôvera.
Key words:
interpretation of a constitutional act, budgetary responsibility, Constitutional Court, government, confidence.
Právne predpisy/legislation:
ústavný zákon č. 493/2011 Z. z.
Úvod
Po prekonaní svetovej hospodárskej krízy z rokov 2008 až 2010 sa súčasťou obnovy hospodárstva niektorých štátov stala aj úprava rozpočtovej zodpovednosti, slúžiaca na regulovanie vládnych výdavkov a tým ochranu štátu pred neprimeraným zadlžovaním.
Vyjadriac pravidlá rozpočtovej zodpovednosti v ústave, ide o rozpočtovú, resp. fiškálnu ústavu. K štátom, ktoré sa vydali cestou konštitucionalizácie rozpočtovej zodpovednosti, sa pridala aj Slovenská republika ústavným zákonom č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti (ďalej len "ústavný zákon").
Prijímanie rozpočtových ústav sa však od začiatku stretávalo aj s kritikou. V roku 2015 prof. Holländer vyslovil, že
"...V tomto zmysle sú finančné ústavy či dlhové brzdy výrazom skepsy voči schopnosti spoločnosti vyvodiť z predchádzajúcej chybnej rozpočtovej politiky, voči schopnosti politickej triedy rozumne a zodpovedne riadiť verejný sektor, výrazom skepsy voči kvalifikovanosti demokratického rozhodovania, sú rezignáciou voči demokratickému mechanizmu politickej zodpovednosti, sú technikáliou, sú ilustráciou defenzívneho konštitucionalizmu."
.
1)
V snahe uchopiť defenzívny konštitucionalizmus vychádzame z toho, že konštitucionalizmus ako taký nie je iba vyjadrením požiadavky na dodržiavanie ústavy a jej ochranu, ale konštitucionalizmus je tiež spojený s materiálnym hodnotovým základom.
2)
Demokratický mechanizmus politickej zodpovednosti v otázke rozpočtovej zodpovednosti znamená demokratickú zodpovednosť vlády parlamentu za stav verejných financií a jej povinnosť predkladať parlamentu riešenia na ochranu dobrého stavu verejných financií a právo parlamentu vládu kontrolovať a prípadne aj ukončiť jej mandát odobratím dôvery, za čo je parlament demokraticky zodpovedný občanom. Abstrahovanie od vyžadovania demokratickej zodpovednosti postavenej na obsahových riešeniach a ich nahradenie technokratickými, či matematickými riešeniami a uspokojenie sa s takýmito riešeniami je práve vyjadrením defenzívneho konštitucionalizmu. Konštitucionalizmu, ktorý rezignuje na demokratický mechanizmus politickej zodpovednosti a uprednostňuje technokratické riešenia.
V predloženom príspevku sa z tohto uhla pohľadu pozrieme na výklad ústavného zákona v
náleze sp. zn. PL. ÚS 6/2026.
Základné body výkladu sú:1)
povinnosť požiadať o vyslovenie dôvery podľa čl. 12 ods. 7 ústavného zákona má iba vláda, ktorá má dôveru národnej rady;
2)
po uplynutí ochrannej lehoty, ak je splnená hypotéza čl. 12 ods. 7 ústavného zákona, podá vláda žiadosť bez zbytočného odkladu, čím sa rozumie jej okamžité aktívne konanie smerujúce k podaniu žiadosti bez prvkov neodôvodnenej nečinnosti;
3)
späťvzatie žiadosti o vyslovenie dôvery nie je prípustné;
4)
podanie žiadosti o vylovenie dôvery vyvoláva povinnosť Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "národná rada") túto žiadosť prerokovať a rozhodnúť o nej bez zbytočného odkladu;
5)
povinnosť vlády požiadať o vyslovenie dôvery vzniká opätovne, v kalendárnom roku však táto povinnosť môže vzniknúť len jedenkrát.
Poukážeme nielen na to, že Holländerove slová o riziku defenzívneho konštitucionalizmu boli výkladom v náleze
sp. zn. PL. ÚS 6/2026
naplnené, ale poukážeme aj na iný, nemenej závažný moment. Ak by sme pripustili, že priestor vyprázdnený demokratickým konštitucionalizmom je vyplnený fiškálnym konštitucionalizmom, ktorý má tiež osobitný hodnotový obsah,
3)
podaným výkladom v náleze
sp. zn. PL. ÚS 6/2026
sa fakticky vyprázdnil aj tento rozpočtový hodnotový obsah. Výklad ústavného zákona v náleze
sp. zn. PL. ÚS 6/2026
totiž nie je postavený na demokratických obsahových riešeniach, ale nie je postavený ani na fiškálnych obsahových riešeniach. Výklad ústavného zákona v náleze
sp. zn. PL. ÚS 6/2026
je postavený na formálnom uskutočnení ústavnej procedúry. Prináša tak prehĺbenie defenzívneho konštitucionalizmu v tom, že požiadavku ústavnosti redukuje na zachovanie formálnej procedúry.V tomto článku poukážeme na nebezpečenstvo ústavného redukcionizmu pre demokratický ústavný systém a predstavíme vlastný názor na rozpočtovú zodpovednosť vlády ako súčasti tohto demokratického systému.
Okrem ústavného redukcionizmu prináša výklad ústavného zákona v náleze
sp. zn. PL. ÚS 6/2026
aj niekoľko vedomých či nevedomých, želaných či náhodných posunov Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") pri výklade ústavy, resp. ústavného zákona. Najprv sa zameriame na niektoré z nich.1 Výklad ústavy a ústavných zákonov, ak nie je vec sporná
Ústavný súd SR ("ústavný súd") podal výklad čl. 12 ods. 7 a čl. 13 ústavného zákona v konaní podľa
Máte predplatné? Prihláste sa
Ups, zatiaľ ste si prečítali len začiatok...
Celý odborný obsah z tejto oblasti je dostupný predplatiteľom portálu.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu a získajte prístup na 10 dní zdarma, stačí sa len zaregistrovať.
Vďaka registrácii získate prístup aj k vybranému obsahu:
- Odborné články z časopisov
- Monitoring predpisov
- Moja kancelária – osobná zóna pre sledovanie vašich obľúbených kategórií portálu, autorov, predpisov
Chcete vedieť viac o predplatnom ?