Napriek skutočnosti, že pravidlá rozpočtovej zodpovednosti sú na Slovensku účinné už takmer 14 rokov, Slovenská republika doposiaľ nečelila využitiu najprísnejšieho opatrenia, ktoré obsahuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. V roku 2025 však táto situácia s najväčšou pravdepodobnosťou nastane, pretože zabrániť jej môže len strata dôvery súčasnej vlády.
Despite the fact that the rules of budget responsibility have been effective in Slovakia for almost 14 years, the Slovak Republic has not yet faced the use of the strictest measure contained in the constitutional law on budget responsibility. However, in 2025, this situation will most likely occur, because only the loss of trust in the current government can prevent it.
CIBIK, S.: Ústavnoprávne dopady aktivácie dlhovej brzdy; Justičná revue, 77, 2025, č. 12, s. 1249 - 1260.
1)
Kľúčové slová:
rozpočtová zodpovednosť, rozpočet, dôvera, verejný dlh.
Key words:
budget, budget responsibility, trust, public debt.
Právne predpisy/legislation:
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.; ústavný zákon č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti.
Úvod
Pravidlá rozpočtovej zodpovednosti, zavedené ústavným zákonom č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti (ďalej len "ústavný zákon"), sú nástrojom na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky. Ich význam presahuje rámec čisto ekonomických opatrení, pretože zasahujú priamo do fungovania ústavného systému, a to najmä v rovine vzťahu medzi vládou a parlamentom. Napriek tomu, že Slovenská republika už takmer štrnásť rokov disponuje týmto mechanizmom, doposiaľ nikdy nedošlo k aktivácii jeho najprísnejšieho sankčného pásma. Skutočnosť, že sa tak nestalo ani v čase nárastu verejného dlhu počas pandémie ochorenia COVID-19 či vojny na Ukrajine, je dôsledok únikových klauzúl. Rok 2025 však s vysokou pravdepodobnosťou prinesie situáciu, v ktorej ani únikové klauzuly nezabránia aktivácii najprísnejšieho opatrenia - povinnosti vlády požiadať o vyslovenie dôvery parlamentom. Z hľadiska ústavného práva ide o zásadnú situáciu, keďže doteraz nikdy nebola politická zodpovednosť vlády spojená priamo s prekročením určitého makroekonomického ukazovateľa. Táto skutočnosť otvára otázku praktických dopadov na proces tvorby rozpočtu a možnosť vlády hospodáriť s verejnými prostriedkami podľa svojho uváženia a programu. Cieľom tohto článku je preskúmať ústavnoprávne dopady aktivácie dlhovej brzdy, a to najmä v kontexte sankčných pásiem, únikových klauzúl a politickej nestability predchádzajúcich rokov. Článok analyzuje dôvody, kvôli ktorým sa najprísnejšie sankčné pásma v minulosti neaktivovali, a zároveň skúma, aké dôsledky možno očakávať po ich uplatnení.
1 Prečo doteraz nenastala takáto situácia?
Účinnosť ústavného zákona nastala 1. marca 2012. Aktuálne sa teda tento ústavný zákon nachádza v štrnástom roku účinnosti. Napriek tomu však do dnešného dňa nedošlo k aktivácii najprísnejšieho opatrenia, ktoré ústavný zákon obsahuje.
Verejný dlh však výšku potrebnú na spustenie tohto opatrenia dosiahol už v roku 2020. Prečo teda toto opatrenie nebolo v aplikačnej praxi použité? V tejto časti budeme hľadať odpoveď na túto otázku a to skúmaním sankčných pásiem a únikových klauzúl ústavného zákona, a pozrieme sa aj na hlavný problematický aspekt súčasnej úpravy pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, ktorý je zodpovedný za neaktivovanie spomínaného najprísnejšieho opatrenia v predchádzajúcich rokoch.
1.1 Sankčné pásma
Obsah ústavného zákona je zameraný na naplnenie jeho hlavného cieľa, ktorým je dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky. K záveru, že dlhodobá udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky je hlavným cieľom ústavného zákona, možno dospieť výkladom s využitím čl. 55a Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len "Ústava").
2)
Hoci článok 1 ústavného zákona kladie dlhodobú udržateľnosť hos