Odstraňovanie kontradiktórnosti noriem v aplikačnej praxi a doktrína racionálneho zákonodarcu

Communication in general and the problem of understanding legal norms in particular is acomplex process that can be explained by Frege's semantic triangle as the relationship between objective reality, world of ideas and linguistic sphere. We are witnessing a growing number of laws, which are characterized by low quality and often incoherence, and even contradiction. This situation would seem necessary to use the interpretative doctrine of rational law-maker, which consists of projecting rationality on the law-maker, respectively on legal norm created by him. This way are eliminated interpretative methods, which would lead to absurd results or contradictory results. At the same time is created potential for greater credibility of law, increased coherence of law and effectiveness of legal norms. The article refers to the related jurisprudence of constitutional courts of the Slovak Republic, the Czech Republic and Poland.

V dnešnom stave normotvorby vyznačujúcej sa čoraz zväčšujúcim sa objemom, zvyšujúcou sa rýchlosťou prijímania právnych predpisov, nekonzistentnosťou, ba až kontradiktórnosťou súčasne platných noriem nie je zriedkavé, že použitím rôznych interpretačných metód dospejeme k rôznym (diametrálne odlišným) výsledkom. Takýto prístup je však v rozpore so základnými funkciami práva. Ak má právo integrovať spoločnosť, musí byť zabezpečená jeho unifikovaná aplikácia. Pre lepšie objasnenie problému je potrebné začať od začiatku - od pochopenia interpretácie a funkcií jazyka.

Text všeobecne, a teda aj text právnych noriem, ožíva ich interpretáciou.¹⁾ Interpretáciu možno vysvetliť ako priraďovanie významu, resp. zmyslu znakom.²⁾ Rovnako aj výklad právneho predpisu smeruje k zisteniu jeho významu.³⁾ Výklad právnych predpisov je teda časťou všeobecnejšieho problému - problému porozumenia zmyslu alebo problému komunikácie.⁴⁾ Sudkyňa poľského ústavného súdu (Trybunalu Konstytucyjnego) ⁵⁾

Život človeka je životom v komunite a život v komunite/štáte je podmienený komunikáciou. Komunikácia je conditio sine qua non pre koexistenciu ľudí v štáte. Táto komunikácia môže prebiehať na úrovni horizontálnych vzťahov medzi adresátmi právnych noriem, kde majú subjekty len výnimočne predpísaný komunikačný jazyk,⁶⁾ pričom jeho voľba je väčšinou neformálna a uskutočňuje sa individuálne pre každý prípad (komunikácia materským jazykom, spisovným jazykom, slangom, cudzím jazykom, atď.). V prípade vertikálnej komunikácie normotvorcu (zákonodarcu) smerom k adresátom právnych noriem je potrebné zabezpečiť pomerne rigidnú všeobecnú reguláciu zabezpečujúcu efektívny transfer informácie v jazyku zrozumiteľnom všetkým adresátom právnych noriem na danom území. Ak má byť komunikácia informácie efektívna, je potrebné zabezpečiť, aby všetky dotknuté subjekty pochopili komunikovanú informáciu rovnako, čo rozhodne nie je samozrejmý stav.

Problém komunikácie je možné objasniť pomocou Fregeho sémantického trojuholníka⁷⁾ ako modelu znázorňujúceho základné vzťahy medzi objektívnou realitou, myšlienkovou sférou a jazykovou sférou. Ide o vzťah slovo (znak) - subjekt (predmet) - myšlienka (idea/predstava). V objektívnej realite máme napr. objekt "stolička", tomuto objektu zodpov