Výklad a aplikácia dobrých mravov a zásad poctivého obchodného styku v rozhodovacej činnosti súdov

The first part of the contribution deals with the issue of contradiction of a legal act with good morals. It defines the term of good morals and their function in law, as well as the substance of contradiction of a legal act with good morals. It analyses the application of the provision of Art. 39 of the Civil Code. It refers to the most serious weaknesses in the application of Art. 39 in the case-law. The second part of the contribution is devoted to the enforcement of law and to the principles of fair trade. First it analyses the terms enforcement of law and principles of fair trade. Then it examines the issue of application of the provision of Art. 265 of the Civil Code in the caselaw. It deals with the following specific problems: relationship of provision of Art. 265 of the Commercial Code and the provision of Art. 3 (1) of the Civil Code; relationship of the provision of Art. 39 of the Civil Code and the provision of Art. 265 of the Commercial Code, as well as the issues of an abuse of law enforcement and moderation law.

¹⁾ Východiskom, resp. základom vzťahu dobrých mravov () a práva je vzťah práva a morálky. P. Holländer tento vzťah vymedzuje ako ich čiastočné prelínanie. Tento prienik práva a morálky má podľa neho dve podoby: skutočné (existujúce) a požadované (normatívne). Pritom odmieta, že medzi právom a morálkou by mohlo ísť o vzťahy exklúzie (vylučuje akúkoľvek legitimitu práva), totožnosti (sú právne normy, ktoré nemajú morálnu dimenziu, napr. príkaz jazdiť po pravej strane cesty), či inklúzie morálky v práve (morálne normy postihujú správanie v neporovnateľne širšej miere než právo).²⁾

Podstata dobrých mravov spočíva v ich Ten vyplýva z toho, že právne normy výslovne na dobré mravy odkazujú a spájajú s nimi závažné právne dôsledky. Tým sa dobré mravy stávajú obsahom, resp. súčasťou platného práva. Právo ich recipuje, a preto aj rozpor s dobrými mravmi je súčasne svojou podstatou aj rozporom so zákonom. Len na tomto základe nadobúdajú dobré mravy právnu relevanciu a len preto môžeme kvalifikovať rozpor správania s dobrými mravmi ako priečiaci sa právu, t.j. protiprávny. , teda ide o rozpor s objektívnym právom.

Výstižne o tom píše P. Holländer, keď zdôrazňuje nutnosť odlišovania morálneho argumentu a jeho právnej platnosti: "Morálny argument, ktorý vzhľadom na svoj obsah a len vzhľadom naň zakladá dôvod právnej platnosti v ňom obsiahnutého pravidla správania, predstavuje prioritu prirodzeného pred pozitívnym právom. Právna platnosť argumentu "dobrými mravmi" nie je však daná bez ďalšieho len jeho obsahom, ale je založená normou pozitívneho práva, ktorá na ne odkazuje (§ 39 OZ) - nejde teda o prioritu prirodzeného pred pozitívnym právom, ale spozitívnenie morálneho argumentu".³⁾

Ide o kategóriu právnu, ktorá má základ v platnom práve. Preto aj existencia či neexistencia rozporu s dobrými mravmi nie je otázkou skutkovou, ale právnou. Tým, že zákon spája s rozporom s dobrými mravmi absolútnu neplatnosť právneho úkonu, prípadne odopiera právnu ochranu výkonu práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, sú dobré mravy súčasťou práva a majú právnu záväznosť. Bez odkazu v právnej norme zostali by dobré mravy len súčasťou mimoprávnych (morálnych) pravidiel bez priameho právneho normatívneho pôsobenia.

Okrem všeobecných odkazov na normy morálky právo akceptuje celý rad konkrétnych morálnych pravidiel, a to prostredníctvom všeobecných právnych zásad [napr. zásada dodržiavania a plnenia zmlúv ()].

Zmyslom a cieľom odkazu na dobré mravy je postihnutie, resp. možnosť právne kvalifikovať také správanie, ktoré nie je možné podriadiť pod inú právnu normu. Konkrétne to možno vyjadriť, že právny úkon, ktorý nemožno kvalifikovať ako neplatný pre rozpor so zákonom, môže byť neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Všeobecne teda platí, že kategória dobrých mravov v práve napomáha uplatňovanie práva, lebo právnej kvalifikácii sa nevyhnú ani také konania, ktoré právo osobitne nepostihuje. Uplatnenie dobrých mravov v práve pomáha určovať konkrétny obsah právneho úkonu.

V súvislosti s dobrými mravmi je možné zdôrazniť ich viacero funkcií v práve.

Na prvom mieste treba zdôrazniť, že dobré mravy plnia Ide teda o pravidlo správania, ktoré určuje, ako sa má subjekt správať, aby jeho konanie sa nedo