Disciplinárna zodpovednosť

Disciplinárna zodpovednosť, a predovšetkým tá sudcovská, sa v súčasnosti stáva čoraz aktuálnejšou témou. Teší sa pozornosti z rôznych uhlov pohľadu - či už z ústavnoprávneho, správnoprávneho, teoretickoprávneho, ako aj historického. Zvýšená pozornosť širokého spektra osôb o danú problematiku si vyžiadala potrebu uskutočniť podujatie, ktoré by poskytlo priestor na výmenu poznatkov naprieč spomenutými odbormi, ale aj najrôznejšími profesiami.

V príspevku autor vyjadruje a odôvodňuje názor, že je nevyhnutné v rámci možných výnimiek z kasačnej záväznosti pripomínať aj možnosť nerešpektovania takého názoru inštančne nadriadeného súdu, ktorý bude vykazovať zásadné chyby nezlučiteľné s princípom právneho štátu.  

Príspevok komentuje rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 33D 17/2021 zo dňa 17.10.2022, osobitne publikované v zbierke daného súdu pod číslom 47/2023. Predmetom daného rozhodnutia je otázka disciplinárnej zodpovednosti sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako člena senátu, ktorý neuposlúchol kasačne záväzný názor prezentovaný v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky. Autor s niektorými závermi komentovaného rozhodnutia nesúhlasí. Predkladané zamyslenie voľne nadväzuje na príspevok súvisiaci s kasačnou záväznosťou súdneho rozhodnutia, uverejnený v tomto čísle časopisu Justičná revue.

Sociálne siete sa stávajú nielen neodmysliteľnou súčasťou spoločenského života, ale aj platformou pre odbornú výmenu názorov.Sú voľne prístupné pre všetkých, čo však neznamená, že šírenie informácií na nich je pre všetkých rovnaké. Rovnako ako v reálnom svete sú nežiadúce informácie, ktoré by podkopávali autoritu súdnej moci, a to aj vtedy, keď sú šírené v sociálnej sieti uzatvorenej len pre právnikov. Limity disciplinárneho stíhania za šírenie informácií zo súdneho prostredia sudcami a medzi sudcov do určitej miery vymedzil ESĽP v komentovanom prípade Kozan.

Dôležitý krok na ceste k zvyšovaniu dôveryhodnosti justície. Vláda dnes schválila návrh zákona o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý na rokovanie predložila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Cieľom návrhu zákona je upraviť a zjednotiť procesnú úpravu disciplinárneho konania vo veciach sudcov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov pred Najvyšším správnym súdom. Zároveň príde k odstráneniu súčasného neefektívneho, v mnohých prípadoch až nefunkčného stavu disciplinárnych konaní.

Hľadanie účinného modelu disciplinárneho konania voči súdnym exekútorom a s ním spojené aplikačné problémy (nielen) právneho charakteru JUDr. Ing. Milan Budjač PhD. Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Katedra...