V príspevku autor vyjadruje a odôvodňuje názor, že je nevyhnutné v rámci možných výnimiek z kasačnej záväznosti pripomínať aj možnosť nerešpektovania takého názoru inštančne nadriadeného súdu, ktorý bude vykazovať zásadné chyby nezlučiteľné s princípom právneho štátu.
In this paper, its author opines and reasons that, in light of potential exception to binding effect of cassation, we should not lose sight of an alternative of not respecting a legal opinion presented by a higher instance court on account of having such fundamental errors that are incompatible with the rule of law.
TOTH-VAŇO, P.: Iný pohľad na kasačnú záväznosť súdneho rozhodnutia; Justičná revue, 76, 2024, č. 6-7, s. 647 – 668.
Kľúčové slová: kasačná záväznosť, precedenčná záväznosť, osobná zodpovednosť sudcu, disciplinárna zodpovednosť sudcu.
Key words: binding effect of cassation, binding effect of precedent, personal liability of judges, disciplinary liability of judges.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok; zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
"Pre strážcov, ktorí nás terorizovali, bola disciplína dôležitejšia než zdravý rozum. Ak sa povie vojakovi, že má pochodovať, spraví to. Ak mu prikážu, že má streliť človeka do chrbta, urobí to a nikdy sa nespýta, či je to správne alebo nie. Nemci stvorili náboženstvo logiky a to z nich urobilo vrahov."
Eddie Jaku
1)
I Úvod
V súdnej praxi sa už niekoľko rokov prakticky ustálene
2)
rešpektuje, že súd nižšej inštancie nie je - okrem výnimočných situácií - len na základe vlastného uváženia oprávnený nerešpektovať právny názor súdu vyššej inštancie, prezentovaný v jeho zrušujúcom uznesení. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj "NS SR"),
sp. zn. 3 Cdo 12/2016 zo dňa 31. 3. 2016, osobitne publikované pod R 76/2016
, v právnej vete uvádza, že "
Postup súdu nižšej inštancie spočívajúci v nerešpektovaní záväzného právneho názoru, vysloveného v zrušujúcom uznesení súdu vyššej inštancie, a to len na základe vlastného uváženia, je neprípustným postupom, ktorý narúša princíp právnej istoty.
"
3)
Ako výnimočné situácie zakladajúce možnosť nerešpektovania kasačného názoru (tak ako sú napríklad v R 76/2016 definované) sa uvádzajú(i) prípad zmeny v skutkových zisteniach, ktoré tvorili základ zrušujúceho aj zrušovaného rozhodnutia4),
(ii) prípad zmeny právnej úpravy, ku ktorej došlo po zrušovacom rozhodnutí, ale pred opätovným rozhodnutím súdu nižšej inštancie a
(iii) prípad zásadného judikatórneho posunu v otázke, ktorá v čase rozhodovania súdu vyššej inštancie nebola uspokojivo vyriešená.
5)
V nadväznosti na uvedené je v súdnej praxi zdôraznený aj teoretický rozdiel medzi kasačnou záväznosťou súdneho rozhodnutia (vydaného inštančne nadriadeným súdom v tej istej veci) a precedenčnou záväznosťou súdneho rozhodnutia (vydaného najvyššou súdnou autoritou v inej veci).
6)
Argumenty súdnej praxe o kasačnej záväznosti rozhodnutia súdu vyššej inštancie - s výnimkou vyššie uvedených prípadov, ktoré aj podľa súdnej praxe umožňujú jej nerešpektovanie - možno zhrnúť nasledovne:
- nerešpektovanie kasačnej záväznosti sa nemôže považovať za oprávnený prejav sudcovskej nezávislosti, keďže ide o postup v priamom rozpore so zákonom7) a v dôsledku toho aj so základným právom strany sporu na súdnu a inú právnu ochranu;
- nerešpektovanie kasačnej záväznosti je v rozpore s funkčnosťou hierarchicky usporiadanej sústavy súdov;
- nerešpektovanie kasačnej záväznosti je v rozpore s princípom právnej istoty a zákazu svojvôle súdneho rozhodovania. 8)
Zjednodušene povedané teda platí, že ak sudca súdu nižšej inštancie drží v rukách súdne rozhodnutie nadriadeného súdu, vydané v tej istej veci, môže si zvážiť, či existuje v jeho veci niektorá z troch situácií, v ktorých je možné názor nadriadeného súdu nerešpektovať. Ak nie, nemá inú možnosť, ako právny názor nadriadeného súdu automaticky (bez akéhokoľvek ďalšieho zvažovania či uvažovania) akceptovať a na prejednávanú vec aplikovať. Tobôž, pokiaľ by iný postup z jeho strany mohol byť považovaný aj za disciplinárne previnenie, či dokonca za závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o sudcoch"), nehovoriac o prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti podľa § 326a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Trestný zákon").
Podľa nášho názoru, ako ho ďalej odôvodňujeme v tomto príspevku, nemôže byť vyššie uvedený výpočet dôvodov oprávňujúcich súd nižšej inštancie nerešpektovať právny názor inštančne nadriadeného súdu, tak ako vyplýva z aktuálnej súdnej praxe, dostačujúci.
Tento príspevok je preto obhajobou tézy, na základe ktorej môžu vzniknúť situácie, v ktorých sudca musí mať povinnosť vziať do rúk svoju osobnú zodpovednosť vyplývajúcu zo svojej funkcie aj v prípadoch, kedy tomu zdanlivo bráni príkaz nadriadeného súdu.
9)
Na podporu tejto tézy si najprv pomôžeme pomerne aktuálnym rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj "ÚS SR")
sp. zn. PL. ÚS 29/2020 zo dňa 9. 12. 2020
, osobitne publikovaným aj v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR (ďalej aj "Zbierka ÚS") pod č.
47/2020
.II PL. ÚS 29/2020, Zbierka ÚS č. 47/2020
ÚS SR bol v danej veci dňa 14. 5. 2020 doručený návrh senátu Špecializovaného trestného súdu o súlade právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj "ústava"). Predchádzali tomu nasledovné skutočnosti:
- Špecializovaný trestný súd (okrem ďalších výrokov) ako súd prvej inštancie uznal rozsudkom č. k. PK-1 T 35/2016-624 zo dňa 4. 7. 2017 obžalovaného vinným zo spáchania tam uvedeného trestného činu;
- daný rozsudok bol vo vzťahu k spomenutému obžalovanému zrušený uznesením NS SR sp. zn. 6 To 6/2017 zo dňa 14. 11. 2018 a vec bola vrátená súdu prvej inštancie, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. NS SR zároveň zaviazal súd prvej inštancie, aby postupoval prednostne podľa § 283 ods. 5 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Trestný poriadok")10), t. j. aby podal na ÚS SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s ústavou;
- podanie Špecializovaného trestného súdu zo dňa 9.1.2019 bolo zo strany ÚS SR dňa 12. 2. 2019 odložené; následne Špecializovaný trestný súd obžalovaného opätovne uznal vinným rozsudkom č. k. PK 1 T 35/2016-869 zo dňa 21. 5. 2019;
- uznesením sp. zn. 6 To 7/2019 zo dňa 26. 2. 2020 NS SR opätovne rozsudok Špecializovaného trestného súdu zrušil a uložil mu odstrániť nedostatky podania v zmysle oznámenia ÚS SR zo dňa 12.2.2019 a opätovne iniciovať konanie pred ÚS SR;
- Špecializovaný trestný súd uznesením č. k. PK-1T35/2016-1054 zo dňa 24. 4. 2020 prerušil konanie vo veci obžalovaného s poukazom na pokyn odvolacieho súdu (NSSR) na podanie návrhu na začatie konania pred ÚS SR o súlade právnych predpisov s ústavou. Daný návrh bol na ÚS SR doručený dňa 14. 5. 2020.
ÚS SR však predmetný návrh Špecializovaného trestného súdu, ako navrhovateľa, odmietol ako podaný zjavne neoprávnenou osobou, pričom vo svojom
uznesení PL. ÚS 29/2020 zo dňa 9.12.2020
uviedol, okrem iného, nasledovné:"
25. Navrhovateľ sa pri podávaní návrhu riadil záväzným pokynom odvolacieho súdu v zmysle § 327 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Najvyšší súd uložil navrhovateľovi, aby prednostne postupoval podľa § 283 ods. 5 Trestného poriadku [...].
26. Najvyšší súd pri ukladaní záväzného pokynu navrhovateľovi však opomenul postup upravený v § 318 ods. 1 Trestného poriadku
11)
[...]. Citované ustanovenie je vo vzťahu k § 327 ods. 1 Trestnéh