Extrémizmus

Séria troch článkov sa zameriava na osobitnú formu realizácie slobody prejavu, ktorú predstavuje jej uplatnenie tzv. symbolickými prejavmi. V prvom z príspevkov sa zameriavame na doktrinálne východiská postihovania extrémistickej symboliky - prípadov, kedy je uplatnený symbolický prejav súčasne nenávistný. Na podklade analýzy judikatúry ESĽP (s osobitným zameraním sa na kľúčový rozsudok vo veci Vajnai v. Maďarsko) formulujeme kritériá, ktoré by pre vnútroštátne súdy mali byť určujúce pri postihovaní tejto formy prejavov.

Autor sa v príspevku zamýšľa nad súčasnou opodstatnenosťou vecnej pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a od nej odvíjajúcou sa príslušnosťou Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry pri trestných činoch extrémizmu, a to šesť rokov od jej zavedenia.Analyzuje právoplatné rozhodnutia súdu vo veciach trestných činov extrémizmu a na základe zistených skutočností konštatuje, že dôvody pre ktoré bola vecná príslušnosť zavedená, v súčasnosti neobstoja. Riešenie uvedeného problému vidí v znovuzavedení vecnej príslušnosti všeobecných súdov s možnými alternatívami v príslušnosti policajných útvarov na odhaľovanie, objasňovanie a vyšetrovanie trestných činov extrémizmu.

Úvod Trestnému činu (ďalej aj "TČ") prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c Trestného zákona (ďalej aj "TZ") sa venuje minimum odborných publikácií. Malatinský (2021) dospel k záveru, že takéto...