Katastrálne konanie

Súdna prax, ako aj právna veda poskytujú relatívne bohaté stanoviská k vplyvu právneho posúdenia prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní zo strany spor rozhodujúceho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia na eventuálne následné súdne konania. Uvedené nemožno konštatovať vo vzťahu k vplyvu právneho posúdenia prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní zo strany spor rozhodujúceho súdu na rozhodovacie procesy orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností v eventuálnom následnom katastrálnom konaní, a to najmä vo vkladovom konaní a v konaní o zázname. Autor v predmetnom príspevku analyzuje práve konzekvencie právneho posúdenia prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní zo strany spor rozhodujúceho súdu na rozhodovacie procesy okresného úradu vo vkladovom konaní a v konaní o zázname. Autor zároveň upozorňuje na riziká spojené s premietnutím stanovísk prezentovaných v súdnej praxi a v civilistickej procesnej spisbe ohľadom prejudiciálnej otázky na rozhodovacie procesy vo vkladovom konaní a v konaní o zázname.

Ak listinu o právnom úkone vyhotovili fyzické alebo právnické osoby (účastníci právneho úkonu) samostatne, tzv. "súkromná" listina, je pre splnenie podmienky, aby išlo o spôsobilú listinu na zápis do katastra nehnuteľností prostredníctvom elektronického vkladového konania nevyhnutné, aby takúto listinu o právnom úkone v elektronickej podobe podpísali účastníci právneho úkonu svojím vlastným zaručeným elektronickým podpisom, navyše čo sa týka prevodcu, tak zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou. Ak však listinu o právnom úkone (zmluvu) vyhotovil notár vo forme notárskej zápisnice alebo advokát vo forme autorizovanej zmluvy, tak postačuje, ak túto listinu o právnom úkone v elektronickej podobe podpíše konkrétny vyhotoviteľ (notár alebo advokát) svojím vlastným zaručeným elektronickým podpisom. Takáto listina o právnom úkone v elektronickej podobe opatrená zaručeným elektronickým podpisom konajúcej osoby (resp. osobou oprávnenou na spísanie a vydanie listiny o právnom úkone) je spôsobilou listinou na zápis práva do katastra nehnuteľností. Nevyhnutnou skutočnosťou na zastupovanie účastníkov právneho úkonu v elektronickom vkladovom konaní fyzickou, resp. právnickou osobou, notárom alebo advokátom je udelenie plnomocenstva, ktoré musí byť prílohou v elektronickej podobe k elektronickému návrhu na začatie konania o povolení vkladu. Plnomocenstvo musí byť podpísané konajúcou osobou (splnomocniteľom), pričom pri elektronickej forme sa vyžaduje, aby plnomocenstvo bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a v prípade prevodcu, zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou, inak ide o absolútne neplatný jednostranný právny úkon. Ak účastníci právneho úkonu majú v úmysle uskutočniť vkladové konanie elektronickou formou, no nedisponujú zaručeným elektronickým podpisom, je, podľa názoru súdu, možné na zastupovanie účastníkov právneho úkonu v elektronickom vkladovom konaní udeliť plnomocenstvo v písomnej forme notárovi, pričom opäť nie je rozhodujúce, kto listinu o právnom úkone vyhotovil. V takom prípade notár podľa okolností legalizuje podľa § 58 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Notársky poriadok") podpis prevodcu na plnomocenstve, ďalej prostredníctvom vidimácie podľa § 57 Notárskeho poriadku notár osvedčí správnosť odpisu plnomocenstva a nakoniec vyhotoví z plnomocenstva v listinnej podobe plnomocenstvo v elektronickej podobe, ktoré môže výnimočne opatriť vlastným zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou, čím dochádza k platnému a účinnému zastúpeniu účastníkov právneho úkonu v elektronickom vkladovom konaní na základe plnomocenstva.

V druhej časti príspevku venovaného problematike neplatnosti právnych úkonov z hľadiska katastra nehnuteľností sa autori zameriavajú na ďalšie čiastkové otázky ako napríklad vymedzeniu nehnuteľnosti v právnom úkone, ktorým sa nakladá s nehnuteľnosťou. Ďalej autori prezentujú svoje stanovisko k dôsledkom porušenia obmedzení pri nakladaní s nehnuteľnosťami podľa niektorých osobitných predpisov. Následne sa pozornosť autorov obracia k otázkam posudzovania platnosti právneho úkonu v rámci katastrálneho konania.

Prístup aplikačnej praxe k posudzovaniu (ne)platnosti právnych úkonov so zreteľom na § 39 Občianskeho zákonníka je neraz poznačený nadmerným formalizmom. Autori tohto príspevku nachádzajú jednu z príčin tohto javu v stave legislatívno-technického vyjadrenia (ne)platnosti právnych úkonov. Vo svetle právnych názorov prezentovaných v judikatúre a odbornej literatúre sa autori zamýšľajú nad dôsledkami rozporu právneho úkonu so zákonom, a to s osobitným zreteľom na právne úkony, ktorými sa nakladá s nehnuteľnosťami. Autori sa zamýšľajú nad problematikou spísania viacerých právnych úkonov na jednej zmluvnej listine a otázkou práva rozhodného pre posúdenie platnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou.