Moderačné právo

Príspevok je venovaný rozhodovacej činnosti súdov o nárokoch poisťovne na náhradu vyplateného poistného plnenia proti poistenému, v prípade existencie dôvodov predpokladaných zákonom číslo 381/2001 Z. z., a to v súvislosti s možnosťou súdu moderovať výšku uplatneného nároku, pri zistení dôvodov hodných osobitného zreteľa. Autor poukazuje na nejednotnú súdnu prax v tejto oblasti, aj napriek vydanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR (R 64/2020), s poukazom aj na odlišné závery Ústavného súdu SR, ako aj na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nezohľadňuje zásadu ekvivalencie. Aplikácia záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR má za následok, že v situáciách upravených právom Európskej únie je postavenie poisteného menej priaznivé ako v obdobnej situácii upravenej vnútroštátnym právom a v praxi znemožňuje aj nadmerne sťažuje výkon práv priznaných právom EÚ.

Úvod Zmluvná pokuta ako dôležitý inštitút v súkromnom práve je v našej právnickej spisbe komplexne spracovaná vďaka monografickým dielam profesorky Ovečkovej, ktorá sa tejto problematike systematicky a dlhodobo venuje....

Vstup do problematiky Nasledujúce pojednanie o zmluvnej pokute iniciovali nové trendy vo výklade a v aplikácii ustanovení o zmluvnej pokute v českom Občianskom zákonníku (ďalej len "ČOZ"), predovšetkým v...

I. Pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou. II. Ako neprimerane vysokú nemožno posúdiť zmluvnú pokutu dohodnutú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie, ktorej celková výška je dôsledkom dlhodobého porušovania zabezpečenej povinnosti dlžníkom a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú sadzbu zmluvnej pokuty za určené časové obdobie. III. Celková výška zmluvnej pokuty, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, nie je jediným kritériom, pre ktoré môže súd postupom podľa § 301 Obchodného zákonníka zmluvnú pokutu znížiť.

Najvyšší súd SR vyslovil v glosovanom uznesení zásadné závery k výkladu § 62 ods. 8 Zákonníka práce (ďalej aj "ZP"), podľa ktorého ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. Vzhľadom na to, že glosované uznesenie bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, zaslúži si väčšiu pozornosť.