Nadobúdanie nehnuteľnosti od nevlastníka

ZSP 51/2021 § 39 Občianskeho zákonníka § 421 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku Na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy sa kupujúci nestal vlastníkom predávanej nehnuteľnosti, preto sa...

„45.1. ... podstatným dôvodom na eventuálny odklon od striktného uplatňovania zásady „nemo plus iuris“ musí byť výnimočnosť okolností, ktoré založia dobromyseľnosť nadobúdateľa s následkom jej prevahy nad ochranou pôvodného vlastníka. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť, že súčasťou princípu materiálneho právneho štátu je nielen možnosť, ale aj povinnosť súdu vykladať právne normy ústavne súladným spôsobom s prihliadnutím na princíp elementárnej spravodlivosti. Z tohto dôvodu konajúci senát ústavného súdu úplne nezavrhuje mimoriadne výnimočnú možnosť poskytnutia ochrany práv dobromyseľným nadobúdateľom, prioritne však k tejto otázke pristupuje zdržanlivo. 47. ... v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Materiálna publicita údajov katastra je teda de lege lata vyvrátiteľná a podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra so skutočným stavom. S touto okolnosťou musí byť opatrný nadobúdateľ uzrozumený. 53. Možnosti dobromyseľného nadobudnutia nehnuteľnej veci od nevlastníka aj v čase podania žaloby v slovenskom právnom poriadku existovali, (....) ale na skutkové okolnosti veci sťažovateľov sa ani jedna z nich nevzťahovala. Rovnaká úprava je platná dosiaľ, pričom jednotlivé výnimky sú explicitne vymedzené jednoznačne formulovanou právnou normou. Vo všeobecnosti je možné uzavrieť, že de lege lata vychádza náš právny poriadok z predpokladu, že ak zákon neustanoví inak, nikto nemôže previesť na iného vlastnícke právo, ktorým sám nemôže disponovať.“

Autor sa vo svojom príspevku zaoberá problematikou stretu judikatúry ústavného súdu s judikatúrou najvyššieho súdu a jeho riešenia v dovolacom konaní ohľadne nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa. In his contribution, the author deals with the issue of the conflict between the case law of the Constitutional Court and the case lawof the Supreme Court and its solution in appellate review proceedings concerning the acquisition ofownership of real estate from a non-owner on the basis of good faith of the acquirer.

Nedôsledné spravovanie pozemkovej knihy na našom území,1) experimentovanie zákonodarcu s právnou úpravou nakladania s nehnuteľnosťami v období od roku 1948 do roku 19922) a v rýchlosti pripravená veľká novela Občianskeho zákonníka z roku 1991 viedli k vytvoreniu stavu, keď zápis vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností (ďalej aj "kataster") je neraz predmetom zdĺhavých súdnych sporov o určenie existencie či neexistencie vecného práva k nehnuteľnosti. Rozhodnutie súdu v takomto spore sa spravidla odvíja v značnej miere od toho, či strana sporu svoje právo k nehnuteľnosti odvodzuje od originárneho alebo derivatívneho spôsobu nadobudnutia príslušného práva, pričom pokiaľ ide o prevod nehnuteľnosti, všeobecné súdy dôsledne vychádzajú zo zásady "nemo plus iuris". Ako signál nesúhlasu so súčasnou rozhodovacou praxou všeobecných súdov vnímane nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015. 3)