Nemo plus iuris

Judikatúra slovenských najvyšších súdnych autorít nie je jednotná v otázke posudzovania stretu ochrany vlastníckeho práva a ochrany dobromyseľnosti nového nadobúdateľa, a neustále sa vyvíja. Článok predstavuje rekapituláciu aktuálnej judikatúry, ktorá sa vzťahuje k danej problematike po tom, ako došlo k odklonu v rozhodovaní v prospech dobromyseľného nadobúdateľa. The case law of the Slovak Supreme Judicial Authorities is not uniform in assessing the conflict between the protection of property rights and the protection of the good faith of the new purchaser and is constantly evolving. The article presents a recapitulation of current case law, which relates to the matter after there was a deviation in decision-making in favour of a good faith purchaser. DRAGAŠIČ, M.: Uplatňovanie zásady nemo plus iuris - odklon v rozhodovaní v prospech dobromyseľného nadobúdateľa?; Justičná revue, 73, 2021, č. 11, s. 1287 - 1302.

„45.1. ... podstatným dôvodom na eventuálny odklon od striktného uplatňovania zásady „nemo plus iuris“ musí byť výnimočnosť okolností, ktoré založia dobromyseľnosť nadobúdateľa s následkom jej prevahy nad ochranou pôvodného vlastníka. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť, že súčasťou princípu materiálneho právneho štátu je nielen možnosť, ale aj povinnosť súdu vykladať právne normy ústavne súladným spôsobom s prihliadnutím na princíp elementárnej spravodlivosti. Z tohto dôvodu konajúci senát ústavného súdu úplne nezavrhuje mimoriadne výnimočnú možnosť poskytnutia ochrany práv dobromyseľným nadobúdateľom, prioritne však k tejto otázke pristupuje zdržanlivo. 47. ... v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Materiálna publicita údajov katastra je teda de lege lata vyvrátiteľná a podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra so skutočným stavom. S touto okolnosťou musí byť opatrný nadobúdateľ uzrozumený. 53. Možnosti dobromyseľného nadobudnutia nehnuteľnej veci od nevlastníka aj v čase podania žaloby v slovenskom právnom poriadku existovali, (....) ale na skutkové okolnosti veci sťažovateľov sa ani jedna z nich nevzťahovala. Rovnaká úprava je platná dosiaľ, pričom jednotlivé výnimky sú explicitne vymedzené jednoznačne formulovanou právnou normou. Vo všeobecnosti je možné uzavrieť, že de lege lata vychádza náš právny poriadok z predpokladu, že ak zákon neustanoví inak, nikto nemôže previesť na iného vlastnícke právo, ktorým sám nemôže disponovať.“

Nedôsledné spravovanie pozemkovej knihy na našom území,1) experimentovanie zákonodarcu s právnou úpravou nakladania s nehnuteľnosťami v období od roku 1948 do roku 19922) a v rýchlosti pripravená veľká novela Občianskeho zákonníka z roku 1991 viedli k vytvoreniu stavu, keď zápis vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností (ďalej aj "kataster") je neraz predmetom zdĺhavých súdnych sporov o určenie existencie či neexistencie vecného práva k nehnuteľnosti. Rozhodnutie súdu v takomto spore sa spravidla odvíja v značnej miere od toho, či strana sporu svoje právo k nehnuteľnosti odvodzuje od originárneho alebo derivatívneho spôsobu nadobudnutia príslušného práva, pričom pokiaľ ide o prevod nehnuteľnosti, všeobecné súdy dôsledne vychádzajú zo zásady "nemo plus iuris". Ako signál nesúhlasu so súčasnou rozhodovacou praxou všeobecných súdov vnímane nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015. 3)

Rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti zo 16. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015-33, bola prelomená kľúčová zásada "Nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet" alebo "nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má".