Ultima ratio

V rozhodovacej činnosti súdov, týkajúcej sa posudzovania dôvodov väzby, možno badať prax, že pokiaľ je obvinený osobou bez domova, súdy automaticky vzhliadajú útekový dôvod väzby na tom základe, že osoba bez domova je nedosiahnuteľná, pretože nemá stále bydlisko. Náš článok sa zaoberá otázkou, či len samotná skutočnosť, že obvinený nemá stále bydlisko, zakladá dôvod útekovej väzby podľa ust. § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.

Úvod Koncepcia vyvodzovania trestnej zodpovednosti v oblasti trestného práva vychádza zo zásady tzv. minimalizácie kriminalizácie, ktorá zdôrazňuje, že trestné právo sa má používať striedmo kvôli jeho donucovacím prostriedkom a...

Príspevok sa zaoberá hľadaním odpovede na otázku, či možno považovať väzbu za prostriedok prevencie pred kriminalitou.Odpoveď na otázku skúma autor prostredníctvom analýzy väzby ako trestno-procesného inštitútu, ako aj prostredníctvom vymedzenia preventívneho účelu kriminológie ako vedy.

Autor sa v príspevku venuje problematike princípu ultima ratio. Cieľom je poukázať na možnosť jeho uplatňovania v podmienkach SR zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov, pričom inšpiráciu hľadá aj v právnej úprave ČR a v nadväzujúcej judikatúre tamojších súdov. The author deals with the issue of the ultima ratio principle.The aimof this paper is to point out the possibility of its application in the conditions of the Slovak Republic by bodies active in criminal proceedings and courts, while it also seeks inspiration in the legislation of the Czech Republic, and in the related case law of Czech courts.