Príspevok argumentuje, že slovenskému Trestnému zákonu chýba prehľadnosť a vznik variantného posudzovania trestných činov je dôsledkom zbytočnej komplikovanosti. Porovnávaním počtu paragrafov majetkových a hospodárskych trestných činov so susednými štátmi (Slovensko má 82, Česko 68, Nemecko 52) sa potvrdzuje potreba rekodifikácie. Príspevok navrhuje zlučovanie paragrafov a skutkových podstát, zacielenie kvalifikačných znakov na skutočnú závažnosť a dekriminalizáciu určitých činov. Prezentovaná štruktúra môže slúžiť ako vzor pre rekonštrukciu Trestného zákona v iných štátoch. Riešením je komplexná rekodifikácia namiesto postupnej novelizácie.
The paper argues that the Slovak Criminal Code lacks clarity, and variant interpretations of criminal offenses result from unnecessary complexity. Comparing the number of paragraphs covering property and economic crimes with neighbouring countries (Slovakia has 82, Czech Republic 68, Germany 52) confirms the need for recodification. The paper proposes merging paragraphs and factual elements, targeting qualification criteria at actual severity, and decriminalizing certain offenses. The presented structure could serve as a model for reconstructing the Criminal Code in other countries. The solution is comprehensive recodification rather than incremental amendments.
BURDA, E. - KIKO, M.: Sprehľadnenie skutkových podstát majetkových a hospodárskych trestných činov; Justičná revue, 77, 2025, č. 12, s. 1273 - 1290.
Kľúčové slová:
rekodifikácia, majetkové trestné činy, hospodárske trestné činy, ultima ratio, kvalifikačné znaky.
Key words:
recodification, property crimes, economic crimes, ultimaratio, qualifying elements.
Právne predpisy/legislation:
zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Úvod alebo aké sú dostatočné dôvody na nahradenie zákona novým zákonom
V ostatných desaťročiach sa v rámci slovenskej legislatívy, ale aj inde vo svete, stretávame s nahrádzaním platných a účinných zákonov a iných právnych predpisov novými zákonmi či inými právnymi predpismi aj v prípadoch, keď reálne zmeny majú len menší rozsah a dali by sa ľahko dosiahnuť novelizáciou daného zákona (predpisu), pričom väčšina textu nového zákona (predpisu) je len prebratým textom svojho predchodcu, pochopiteľne, s drobnými nepodstatnými úpravami. Isteže, najmä terminologická kontinuita nových právnych predpisov s ich predchodcami, ako aj pokračovanie v osvedčených postupoch a inštitútoch je dôležité pre aplikačnú prax, aby si na nové predpisy rýchlejšie zvykla a aby aplikácia prebiehala bez väčších komplikácií a s čo najväčším efektom. Preto by sa zmeny právnych predpisov mali vykonávať efektívne a právne predpisy by sa mali meniť iba vtedy, keď sa od zmeny očakáva reálny pozitívny dopad, a v prípade kompletného nahradenia právneho predpisu iba vtedy, keď ide o väčšie systémové zmeny (napr. deregulácia vyžadujúca zoštíhlenie textu zákona), nie preto, aby si politici alebo odborníci podieľajúci sa na novom zákone vykázali nový zákon ako pripomenutie ich pracovitosti. V minulosti sa často argumentovala potreba nového zákona tým, že jeho predchodca už má za sebou veľa novelizácií a preto je neprehľadný. Priznajme, že ani v minulosti nebol tento argument príliš podarený, pretože vždy existovala možnosť uverejnenia kompletného aktualizovaného znenia v Zbierke zákonov SR, a to pod novým číslom; v súčasnosti, keď sa zmeny zapracovávajú do informačných systémov, je tento argument priam obsolétny najmä v právnickej obci.
Situácia u "
občana neprávnika
" sa môže diferencovať od situácie právnikov,
1)
kedy nemusí aj napriek existencii informačných systémov jednoducho uchopiť bremeno celého právneho systému trestnej justície a jej fungovania aj v dôsledku toľkých noviel zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako "Trestný zákon" alebo "TZ"). Podľa L. Kurilovskej a L. Turaya už len v čase písania ich článku v roku 2023 "
bolo do zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších právnych predpisov a noviel (ďalej len TZ) celkom zasiahnuté 50-krát do základného kódexu trestnej politiky formou priamych noviel, nepriamych noviel alebo rozhodnutí Ústavného súdu. Pre porovnanie, zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších právnych predpisov a noviel (ďalej len Starý trestný zákon) bol za svojej účinnosti novelizovaný len 45-krát.
"
2)
Samozrejme, ďalším nezanedbateľným problémom aj pre právnikov môže byť posudzovanie a identifikovanie účinnosti jednotlivých noviel Trestného zákona samostatne a v súvzťažnosti s inými. Napríklad, problematika novely zákona č. 40/2024 Z. z. a účinnosť jeho ustanovení.
3)
,
4)
Tento príspevok je ďalej zameraný na zdôvodnenie potreby rekodifikácie zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov v Slovenskej republike a na predstavenie toho, ako by táto rekodifikácia mala vyzerať v oblasti majetkových a hospodárskych trestných činov.
1 Je potrebné rekodifikovať Trestný zákon?
V programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027 sa k potrebe rekodifikácie trestnoprávnych kódexov píše nasledovné: "
Vláda odstráni negatívne dôsledky rekodifikácie trestného práva z roku 2005 prijatím modernej úpravy, ktorá bude zodpovedať európskym štandardom a aktuálnym trendom v trestnej politike najvyspelejších krajín Európskej únie. Prijatie tejto právnej úpravy uskutoční presadením akútnej novelizácie Trestného zákona a Trestného poriadku a následnou komplexnou rekodifikáciou Trestných kódexov
."
5)
Aj keď sme presvedčení, že vzhľadom na veľkú politizáciu novely (zákon č. 40/2024 Z. z.) Trestného zákona a zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako "Trestný poriadok"), vytvorenej na základe tohto programového vyhlásenia, je aktuálne politicky absolútne nepriechodná rekodifikácia trestného práva a v polovici volebného obdobia je už aj z časového hľadiska takmer nemožná; uvedená formulácia z programového vyhlásenia vlády poukazuje na fakt, že rekodifikácia trestných kódexov môže byť do blízkej budúcnosti značne naliehavá a osobne sme presvedčení, že z odborného a vedeckého hľadiska je mimoriadne aktuálna najmä potreba rekodifikácie Trestného zákona.
6)
A prečo by nepostačovala novela?
Vzhľadom k už uvedenému má rekodifikácia Trestného zákona zmysel vtedy, ak by sa v texte zákona urobili tak veľké zásahy, ktoré zásadne menia koncepciu celého zákona a ktoré menia podstatnú časť textu zákona. A práve dve také zmeny treba v rámci Trestného zákona urobiť. Nejde o zmenu terminológie pojmov alebo obracanie konceptu základných inštitútov trestnej zodpovednosti. Tie stoja na dobrých, desaťročiami overených základoch (vrátane desaťročí spred roku 2005), a ak sa dá súčasnému Trestnému zákonu pripísať v porovnaní s jeho predchodcom nejaké podstatné zlepšenie, tak je to určite obsiahly výklad pojmov zakotvený v piatej hlave všeobecnej časti.
Hlavným problémom Trestného zákona je jeho komplikovanosť, neprehľadnosť, možnosť varian