58/1969 Zb.
ZÁKON
z 5. júna 1969
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej
republiky sa uznieslo na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ ROZHODNUTÍM
PRVÁ HLAVA
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ NEZÁKONNÝM ROZHODNUTÍM
Zásady zodpovednosti
§ 1
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym
notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym
ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde
o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán
štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá
taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu,
ktoré na túto organizáciu prešli.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
(3) V hospodárskoprávnych vzťahoch nezodpovedá štát podľa
tohto zákona v prípadoch, v ktorých rozhodovanie patrí orgánom
hospodárskej arbitráže.
Podmienky uplatnenia nároku
§ 3
Ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy,
ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu
odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.
§ 4
(1) Nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre
nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je
súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
(2) Ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez
ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe
opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené.
DRUHÁ HLAVA
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ ROZHODNUTÍM O VÄZBE ALEBO TRESTE
§ 5
Náhrada škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe
(1) Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má
voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu
trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený.
(2) Právo na náhradu škody nemá ten,
a) kto si väzbu zavinil sám, najmä tým, že pokusom o útek alebo
iným svojím konaním dal príčinu pre obavy, ktoré boli dôvodom
väzby alebo jej predĺženia,
b) kto bol spod obžaloby oslobodený alebo proti komu bolo trestné
stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný
čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť alebo
že trestný čin bol amnestovaný.
(3) Za väzbu nariadenú v konaní o vydanie do cudziny sa
náhrada škody podľa predchádzajúcich ustanovení neposkytuje.
§ 6
Náhrada škody spôsobenej rozhodnutím o treste
(1) Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má
voči štátu ten, na kom bol úplne alebo čiastočne vykonaný trest,
ak v neskoršom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo ak bolo
proti nemu trestné stíhanie zastavené.
(2) Právo na náhradu škody má i ten, kto bol v neskoršom
konaní odsúdený na miernejší trest, než ktorý bol na ňom vykonaný
na podklade zrušeného rozsudku.
(3) Právo na náhradu škody podľa predchádzajúcich odsekov nemá
ten,
a) kto si privodil svoje odsúdenie úmyselne alebo
b) proti komu bolo neskoršie trestné stíhanie zastavené len
preto, že mu bola udelená milosť alebo že po právoplatnosti
pôvodného rozsudku bola udelená amnestia vzťahujúca sa na čin,
za ktorý bol pôvodný trest uložený.
TRETIA HLAVA
PREDBEŽNÉ PREROKOVANIE NÁROKU
§ 9
(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo
treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide
o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym
ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti
tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol
v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní
proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto
orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov.
V ostatných prípadoch je týmto orgánom,
a) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej
socialistickej republiky,
federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie
štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané,
b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej
socialistickej republiky,
ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie
štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané,
a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo
spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné
rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).
(2) Ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie podaná na
ústrednom orgáne, ktorý nie je príslušný, postúpi ju orgánu
príslušnému. Účinky podania žiadosti sa v tomto prípade
zachovávajú.
ŠTVRTÁ HLAVA
PRÁVO NA ÚHRADU (REGRES)
§ 12
(1) Ak štát nahradil podľa ustanovení tohto zákona škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, má právo požadovať úhradu od
štátneho orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal, ak má
spôsobilosť mať práva a povinnosti.
(2) Ak nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej
organizácie, má štát právo požadovať úhradu od ústredného orgánu
tejto organizácie.
(3) Ak ide o nezákonné rozhodnutie niekoľkých orgánov, sú
povinné plniť rovnakým dielom.
§ 13
(1) Štátny orgán alebo ústredný orgán spoločenskej
organizácie, proti ktorým štát s úspechom uplatnil nárok podľa
§ 12, majú právo požadovať úhradu od toho, kto sa na vydaní
nezákonného rozhodnutia podieľal, ak jeho vina bola zistená
v trestnom alebo kárnom (disciplinárnom) konaní.
(2) Právo požadovať úhradu od osoby uvedenej v odseku 1 má za
rovnakých podmienok štát, ak štátny orgán nemá spôsobilosť mať
práva a povinnosti alebo ak štátny orgán alebo spoločenská
organizácia zanikli alebo ak nezákonné rozhodnutie vydal ústredný
orgán.
(3) Ak zodpovedá štátnemu orgánu, ústrednému orgánu
spoločenskej organizácie alebo štátu niekoľko osôb, sú povinné
plniť podľa miery svojho zavinenia.
Rozsah úhrady
§ 14
Ak štát uplatní nárok na úhradu podľa § 12, je oprávnený
požadovať úhradu zaplatenej sumy v plnej výške.
§ 15
Ak štát uplatní nárok na úhradu podľa § 13 ods. 2 proti osobe,
u ktorej účasť na rozhodovaní patrila k povinnostiam vyplývajúcim
z pracovného pomeru alebo z pomeru mu na roveň postaveného,
spravuje sa výška úhrady podľa predpisov upravujúcich pracovné
vzťahy. V ostatných prípadoch nesmie výška úhrady prevyšovať jednu
šestinu sumy zaplatenej štátom, najviac však 1000 Kčs; toto
obmedzenie neplatí, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
DRUHÁ ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ NESPRÁVNYM ÚRADNÝM POSTUPOM
§ 18
Zásady zodpovednosti
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených
v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy
plnia.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
§ 19
Právo štátu na úhradu (regres)
(1) Ak štát nahradí škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, má právo požadovať úhradu od osôb uvedených v § 18
ods. 1.
(2) Ustanovenia § 13 ods. 3, § 15 a 16 platia obdobne.
TRETIA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
Vzťah k Občianskemu zákonníku
§ 20
Pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
§ 21
Strata na zárobku sa uhrádza, aj keď nejde o škodu na zdraví.
Ustanovenie § 447 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí v týchto
prípadoch obdobne.
§ 22
(1) Právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je
podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie
rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)
zrušujúceho rozhodnutia.
(2) Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa,
keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie,
ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(3) Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom
orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov,
neplynie.
§ 23
Právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa
premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce
rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo
rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.
§ 24
(1) Právo štátu na úhradu podľa § 12 a 19 sa premlčí za rok
odo dňa, keď bola zaplatená náhrada škody.
(2) Právo štátu na úhradu podľa § 13 ods. 2 sa premlčí za rok
odo dňa, keď bola zaplatená náhrada škody, nie však skôr ako za
rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť trestné rozhodnutie alebo
kárne (disciplinárne) opatrenie.
(3) V dobách uvedených v odseku 2 sa premlčí právo štátneho
orgánu alebo ústredného orgánu spoločenskej organizácie na úhradu
podľa § 13 ods. 1. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď bola
zaplatená úhrada štátu.
§ 25
Štát a orgány vystupujúce v jeho mene
(1) Za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto
zákona Československá socialistická republika, ak rozhodnutie
vydal štátny orgán Československej socialistickej republiky;
v ostatných prípadoch zodpovedá Česká socialistická republika
alebo Slovenská socialistická republika. To isté platí aj vtedy,
ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
(2) V právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje
v mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1.
DRUHÁ HLAVA
PRECHODNÉ USTANOVENIA
§ 27
Zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na náhradu škody
spôsobenej rozhodnutiami, ktoré budú vydané po dni nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, a na náhradu škody spôsobenej po tomto dni
nesprávnym úradným postupom.
§ 28
(1) O nárokoch na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe
a treste vydaným do dňa účinnosti tohto zákona sa rozhodne podľa
doterajších predpisov o odškodnení za väzbu a trest (§ 371 až 374
Trestného poriadku a § 46 ods. 2 zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej
rehabilitácii).
(2) Podľa doterajších predpisov (§ 421 Občianskeho zákonníka)
sa taktiež rozhodne o nárokoch na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, ku ktorému došlo pred začiatkom
účinnosti tohto zákona.
§ 29
(1) Do dňa, keď nadobudne účinnosť ústavný zákon Federálneho
zhromaždenia o súdoch a prokuratúre, zodpovedá podľa tohto zákona
za škodu spôsobenú rozhodnutím súdov, štátnych notárstiev
a prokuratúr Česká socialistická republika alebo Slovenská
socialistická republika podľa toho, kde má sídlo orgán, ktorý
rozhodol v prvom stupni; ak však ide o rozhodnutie vojenských
súdov a prokuratúr, zodpovedá Československá socialistická
republika.
(2) Ustanovenie odseku 1 platí aj vtedy, ak ide o škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
TRETIA HLAVA
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 30
Osobitná úprava ochrany práv poškodeného na prechodný čas
(1) Generálny prokurátor je povinný podať sťažnosť pre
porušenie zákona proti rozhodnutiu vydanému po účinnosti tohto
zákona v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj
v konaní pred štátnym notárstvom, ak dá na to podnet ten, kto má
právo na náhradu škody podľa tohto zákona, a ak generálny
prokurátor zistí, že rozhodnutie je nezákonné. Ak nezistí, že
podnet je dôvodný, je povinný upovedomiť o tom toho, kto ho podal.
(2) Rovnaké povinnosti má krajský prokurátor v prípadoch
uvedených v § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 36/1964 Zb.
o organizácii súdov a o voľbách sudcov a v § 39 ods. 2 zákona
č. 38/1961 Zb. o miestnych ľudových súdoch, ako aj okresný
prokurátor v prípade uvedenom v § 39 ods. 1 zákona č. 38/1961 Zb.
Svoboda v.r.
Dr. Dubček v.r.
Ing. Černík v.r.