Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Asady a ďalší proti Slovenskej republike

rozsudok z 24. marca 2020 k sťažnosti č. 24917/15
čl. 4 P4 • zákaz hromadného vyhostenia cudzincov • vrátenie afganských občanov nežiadajúcich o azyl v Slovenskej republike na Ukrajinu popreskúmaní ich individuálnej situácie • sťažovatelia, ktorí neuvádzali žiadne tvrdenia o hrozbe, že budú podrobení zaobchádzaniu nezlučiteľnému s Dohovorom 
V prípade Asady a ďalší proti Slovenskej republike,
Európsky súd pre ľudské práva (tretia sekcia), zasadajúc v komore v zložení:
Paul Lemmens,
predseda,
Helen Keller,
Dmitry Dedov,
Alena Poláčková,
Gilberto Felici,
Erik Wennerstrom,
Lorraine Schembri Orland,
sudcovia,
a Stephen Phillips,
tajomníksekcie,
po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2019 a 25. februára 2020,
vyhlasuje tento rozsudok, ktorý bol prijatý v neskôr uvedený deň:
KONANIE
1. Prípad vznikol na základe sťažnosti (č. 24917/15), ktorú podali Súdu podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") proti Slovenskej republike 17. mája 2015 devätnásti afganskí občania. Zoznam sťažovateľov je uvedený v prílohe.
2. Sťažovateľov zastupovala pani Z. Števulová, advokátka zo slovenskej pobočky Ligy za ľudské práva, medzinárodnej mimovládnej organizácie (NGO). Vládu Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Pirošíková.
3. Sťažovatelia tvrdili, že ich vyhostenie na Ukrajinu malo hromadný charakter, a že vo vzťahu k nemu nemali k dispozícii žiadny účinný prostriedok nápravy. Predovšetkým namietali, že štátne orgány nevykonali individuálne preskúmanie a posúdenie ich prípadov, a že im bol odopretý prístup k azylovému konaniu.
4. Dňa 26. septembra 2016 boli námietky týkajúce sa článku 4 Protokolu č. 4, samostatne aj v spojení s článkom 13 Dohovoru, oznámené vláde a zvyšok sťažnosti bol vyhlásený za neprijateľný podľa pravidla 54 ods. 3 rokovacieho poriadku Súdu.
SKUTKOVÝ STAV
I. OKOLNOSTI PRÍPADU
A. Udalosti zo 17. novembra 2014
5. Dňa 17. novembra 2014 o 1.30 hod. slovenská hraničná a cudzinecká polícia (ďalej len "polícia") zaistila devätnásť sťažovateľov spolu s ďalšími afganskými občanmi v blízkosti ukrajinskej hranice. Sťažovatelia boli nájdení, ako sa skrývali v nákladnom vozidle, ktorého vodič utiekol po tom, ako policajná hliadka prenasledovala vozidlo, ktoré nereagovalo na výstražné znamenia; žiadny z nich pri sebe nemal identifikačné dokumenty.
6. Podľa vlády, tridsaťdva osôb vrátane sťažovateľov bolo následne predvedených na policajný útvar hraničnej a cudzineckej polície v Petrovciach (ďalej len "policajné oddelenie") na účel zistenia ich totožnosti. Na zaznamenanie ich výpovedí a zadokumentovanie ich prípadov bolo určených desať policajtov; ďalší policajti vykonávali určité úkony na mieste, kde boli sťažovatelia zaistení a zabezpečovali ich prevoz na policajné oddelenie. Od 9.00 hod. bol počas dvadsiatich štyroch hodín prítomný tlmočníkz perzského jazyka, ktorý pomáhal polícii pri jej úkonoch vo vzťahu k sťažovateľom. Čo sa týka ostatných trinástich osôb (osoby odlišné od devätnástich sťažovateľov) predvedených na policajné oddelenie, jedna z nich bola prevezená na lekárske vyšetrenie; zvyšných dvanásť (päť mužov, päť žien a dve deti) - ktoré požiadali o udelenie azylu - bolo 18. novembra 2014 o 2.00 hod. prevezených do záchytného tábora pre žiadateľov o azyl. Vláda predložila kópiu záznamu o tomto prevoze, ktorý obsahoval mená dotknutých osôb.
7. V súvislosti so sťažovateľmi vláda predložila nasledujúce dokumenty datované 17. novembra 2014, z ktorých väčšina bola podpísaná sťažovateľmi a tlmočníkom:
- úradný záznam, podľa ktorého boli sťažovatelia prevezení na policajné oddelenie na účel zistenia ich totožnosti;
- zápisnice o vysvetleniach podaných sťažovateľmi ohľadom ich nelegálneho prekročenia štátnej hranice; podľa týchto zápisnícvšetci sťažovatelia odpovedali záporne na otázky polície, či boli v krajine ich pôvodu prenasledovaní a či chcú v Slovenskej republike požiadať o azyl, pričom uviedli, že odišli z Afganistanu z ekonomických dôvodov a chceli ísť do Nemecka;
- dokumenty, podľa ktorých boli sťažovatelia upovedomení o začatí konania o ich administratívnom vyhostení a o ich práve požiadať o poskytnutie právnej pomoci;
- zápisnice o pohovoroch so sťažovateľmi ako účastníkmi konania o administratívnom vyhostení, v rámci ktorých uviedli, že v Afganistane netrpeli žiadnym druhom prenasledovania, ani tam neboli odsúdení na trest smrti;
- dokumenty, podľa ktorých bol každý zo sťažovateľov poučený o možnosti vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom, oboznámiť sa so spisovým materiálom a navrhnúť doplnenie dôkazov, pričom sťažovatelia ani jednu z týchto možností nevyužili;
- rozhodnutia polície, vydané jednotlivo vo vzťahu ku každému sťažovateľovi, avšak s rovnakým znením, o administratívnom vyhostení sťažovateľov na Ukrajinu na základe § 77 ods. 1 a § 82 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov (zákon č. 404/2011 Z.z., v znení neskorších predpisov), vrátane uloženého zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky počas troch rokov podľa § 82 ods. 3 písm. b); podľa § 83 ods. 2 písm. a) zákona o cudzincoch, sťažovateľom nebola poskytnutá lehota na dobrovoľné opustenie územia a podľa § 55 ods. 2 správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb., v znení neskorších predpisov) bol vylúčený odkladný účinok odvolania z dôvodu verejného záujmu; podľa poučenia o prípustných opravných prostriedkoch, uvedeného na konci každého rozhodnutia, proti rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia dotknutému sťažovateľovi a akékoľvek následné rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom; podľa poznámky na poslednej strane tohto poučenia, dotknuté rozhodnutia boli pretlmočené a odovzdané sťažovateľom, čo potvrdzovali podpisy sťažovateľov a tlmočníka;
- dokumenty, podľa ktorých boli sťažovatelia poučení o tom, že ich osobné údaje budú zaevidované do informačného systému slovenského ministerstva vnútra, do systému EURODAC a do schengenského informačného systému;
- dokumenty, podľa ktorých boli sťažovatelia poučení o možnosti požiadať Medzinárodnú organizáciu pre migráciu o dobrovoľný návrat do ich domovskej krajiny;
- žiadosti o readmisiu sťažovateľov na Ukrajinu, vydané políciou v skrátenom konaní; dokumenty potvrdzujúce, že sťažovatelia boli odovzdaní ukrajinským orgánom 17. novembra 2014 o 22.30 hod. a úradný záznam o vykonaní rozhodnutí o vyhostení.
8. Podľa uvedených dokumentov, všetky pohovory trvali presne desať minút a boli vedené dvoma policajtmi za prítomnosti tlmočníka. Časy niektorých pohovorov sa podľa predložených dokumentov prekrývali - napríklad v čase od 9.20 hod. do 9.30 hod. boli dvaja policajti a ten istý tlmočníkoznačeníako prítomní pri troch rôznych pohovoroch. Otázky boli štandardizované a zaznamenané odpovede väčšiny sťažovateľov boli identické; jediný rozdiel bol v príslušnej sume peňazí, ktorú mali sťažovatelia podľa záznamov pri sebe.
9. Pred Súdom sťažovatelia tvrdili, že polícia náležite neidentifikovala každého z nich, že len niektorí z nich boli vypočutí, a že boli nútení podpísať dokumenty s neznámym obsahom v slovenskom jazyku, pričom im bolo povedané, že tieto dokumenty sa týkajú ich žiadostí o azyl a že budú premiestnení do prijímacieho centra pre žiadateľov o azyl. Ďalej trvali na tom, že im neboli poskytnuté žiadne informácie týkajúce sa azylového konania v Slovenskej republike; napriek tomu pred policajtmi uviedli, že chcú požiadať o azyl a o poskytnutie právnej pomoci, ale polícia ich žiadosti ignorovala - hoci premiestnila zvyšných dvanásť osôb do zariadenia pre žiadateľov o azyl. Okrem toho, tlmočník bol prítomný iba niekoľko hodín, ako je uvedené v zápisniciach o podaní vysvetlenia, podľa ktorých sa všetky tieto pohovory uskutočnili v čase od 9.10 hod. do 12.30 hod.
10. Z rozhodnutí o administratívnom vyhostení zo 17. novembra 2014 vyplýva, že polícia vzala do úvahy ekonomickú situáciu sťažovateľov a absenciu akýchkoľvek rodinných väzieb na Slovensku, a preskúmala existenciu akýchkoľvek prekážok administratívneho vyhostenia v zmysle § 81 zákona o pobyte cudzincov a s ohľadom na články 3 a 8 Dohovoru. V tomto ohľade polícia svoje závery založila aj na vyjadreniach sťažovateľov, ktorí neuviedli, že by na Ukrajine malo dôjsť k zásahu do ich súkromného a rodinného života, alebo že by im hrozilo mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest v prípade ich návratu na Ukrajinu. Polícia ďalej zdôraznila, že sťažovateľom nehrozí žiadne riziko núteného návratu do krajiny ich pôvodu (čo bolo potvrdené na bilaterálnom stretnutí medzi slovenskými a ukrajinskými zástupcami kompetentných orgánov), a že Ukrajina ratifikovala Dohovor.
11 Na základe skôr uvedených rozhodnutí o administratívnom vyhostení boli sťažovatelia v ten istý deň (17. novembra 2014) o 22.30 hod. vyhostení na Ukrajinu. Trvali na tom, že im neboli odovzdané rovnopisy rozhodnutí o administratívnom vyhostení, kým boli na území Slovenskej republiky, a že rovnopisy týchto rozhodnutí získali až neskôr vďaka tomu, že splnomocnili ich súčasnú právnu zástupkyňu na nahliadnutie do spisov.
B. Vývoj po vyhostení sťažovateľov na Ukrajinu
12. Na Ukrajine boli sťažovatelia umiestnení do dočasného zaisťovacieho zariadenia pre cudzincov v meste Čop.
13. Spis obsahuje kópiu e-mailovej komunikácie medzi zamestnancami mimovládnej organizácie na Ukrajine, ktorí mali možnosť od 18. novembra 2014 hovoriť so sťažovateľmi a právnikmi zo slovenskej pobočky Ligy za ľudské práva, ktorej výsledkom bolo podanie podrobných odvolaní. Z e-mailovej komunikácie vyplýva, že sťažovatelia od 18. novembra 2014 uvádzali, že v Slovenskej republike požiadali o azyl a nerozumeli, prečo boli zo Slovenskej republiky deportovaní (na rozdiel od dvanástich iných migrantov, ktorí boli zaistení spolu so sťažovateľmi); tiež vyjadrili názor, že tlmočník tlmočil nepresne.
14. Dňa 25. novembra 2014 prví štyria sťažovatelia (Zabi Asady, Farid Ahmad Ahmadi, Ali Ahmadi, Sher Badov Shinwari) udelili plnú moc právnej zástupkyni a podali odvolanie proti rozhodnutiam o administratívnom vyhostení, namietajúc porušenie ich procesných práv a porušenie článku 13 Dohovoru v spojenís článkom 3 Dohovoru a článkom 4 Protokolu č. 4. Trvali na tom, že z ich skupiny bola políciou vypočutá iba jedna osoba, a že ostatným boli iba odovzdané dokumenty v slovenskom jazyku na podpis, pričom im bolo povedané, že budú prevezení do prijímacieho centra pre žiadateľov o azyl; prekážky ich vyhostenia a hrozba ich nepriameho návratu do Afganistanu, kde sa obávali prenasledovania, teda neboli preskúmané. Okrem toho, ich žiadosti o azyl boli slovenskou políciou ignorované, nemali prístup k žiadnej právnej pomoci a boli vyhostení bez toho, aby im predtým boli doručené príslušné rozhodnutia a bez toho, aby voči nim mali k dispozícii prostriedok nápravy. Podľa ich názoru, namietaná situácia predstavovala hromadné vyhostenie, ktoré bolo zakázané článkom 4 Protokolu č. 4.
15. V dňoch 10. a 25. decembra 2014 boli sťažovatelia premiestnení do iného detenčné- ho centra (v obci Žuraviči).
16. Dňa 7. januára 2015 riaditeľstvo slovenskej hraničnej polície zamietlo ich odvolania a potvrdilo napadnuté rozhodnutia zo 17. novembra 2014. S odvolaním sa na obsah spisu riaditeľstvo hraničnej polície poukázalo na to, že tlmočenie do perzského jazyka bolo zabezpečené počas celého konania o administratívnom vyhostení; navyše, sťažovatelia boli náležite poučení o ich právach, podpísali príslušné dokumenty a výslovne uviedli, že nechcú žiadať o udelenie azylu. Okrem toho, vo vzťahu ku všetkým sťažovateľom boli vydané individuálne rozhodnutia a neexistovali prekážky ich vyhostenia na Ukrajinu.
C. Miesto pobytu sťažovateľov a ich kontakty s právnou zástupkyňou
17. Podľa ich právnej zástupkyne sa niektorí sťažovatelia vrátili do Afganistanu, kde žijú v nestabilných podmienkach spôsobených zhoršením bezpečnostnej situácie v krajine, čo im neumožňuje stály prístup ku komunikačným prostriedkom. Ďalšísú žiadateľmi o azyl v Európe a majú iba príležitostný prístup k internetu alebo telefónu. Vo svetle týchto okolností ich právna zástupkyňa vytvorila na Facebooku skupinu s cieľom zostať v kontakte so sťažovateľmi.
18. V stanovisku z 10. mája 2017 právna zástupkyňa sťažovateľov predložila Súdu nasledujúce informácie týkajúce sa miesta pobytu sťažovateľov a jej kontaktov s nimi:
- Pán Zabi Asady v súčasnosti býva vo Švédsku a udržiava s právnou zástupkyňou sťažovateľov nepriamy kontakt prostredníctvom iného sťažovateľa, pána Shera Badova Shinwari- ho. Právna zástupkyňa poskytla Súdu odkaz na jeho účet na Facebooku. Je tiež členom skupiny na Facebooku, určenej pre tento prípad.
- Pán Farid Ahmad Ahmadi v súčasnosti býva vo Viedni v Rakúsku. Právna zástupkyňa poskytla odkaz na jeho účet na Facebooku.
- Miesto pobytu pána Aliho Ahmadiho je v súčasnosti neznáme.
- Pán Sher Badov Shinwari v súčasnosti býva v Rakúsku ako žiadateľ o azyl a udržiava s právnou zástupkyňou priamy kontakt prostredníctvom Facebooku. Poskytol vyjadrenie ohľadom jeho nárokov na spravodlivé zadosťučinenie.
- Pán Abdul Hamid Nasri v súčasnosti býva v Dánsku ako žiadateľ o azyl a udržiava s právnou zástupkyňou kontakt prostredníctvom Facebooku. Poskytol vyjadrenie ohľadom jeho nárokov na spravodlivé zadosťučinenie.
- Pán Mohammad Azam v súčasnosti býva v Kábule v Afganistane a udržiava s právnou zástupkyňou priamy kontakt prostredníctvom Facebooku. Poskytol vyjadrenie ohľadom jeho nárokov na spravodlivé zadosťučinenie.
- Pán Samiuddin Faizy v súčasnosti býva vo Francúzsku ako žiadateľ o azyl a udržiava s právnou zástupkyňou kontakt prostredníctvom Facebooku. Poskytol vyjadrenie ohľadom jeho nárokov na spravodlivé zadosťučinenie.
- Pán Mohammad Shakib v súčasnosti býva v Odese na Ukrajine a udržiava s právnou zástupkyňou kontakt prostredníctvom Facebooku. Poskytol vyjadrenie ohľadom jeho nárokov na spravodlivé zadosťučinenie.
- Miesto pobytu pána Nasira Ahangarzadu je v súčasnosti neznáme.
- Pán Zabiullah Zazai v súčasnosti býva v Mazar-e Sharif v Afganistane a udržiava s právnou zástupkyňou priamy kontakt prostredníctvom Facebooku. Poskytol vyjadrenie ohľadom jeho nárokov na spravodlivé zadosťučinenie.
- Miesto pobytu pána Aliho Ahmada Aliho Zadu je v súčasnosti neznáme.
- Pán Abobaker Jamil v súčasnosti býva v Afganistane a udržiava s právnou zástupkyňou priamy kontakt prostredníctvom Facebooku. Poskytol vyjadrenie ohľadom jeho nárokov na spravodlivé zadosťučinenie.
- Pán Salman Faqiri a jeho brat pán Sohrab Faqiri už nemajú záujem pokračovať v konaní a žiadajú o vyčiarknutie ich sťažností zo zoznamu prípadov Súdu.
- Miesto pobytu pána Mohamada Farida Ekhlasa je v súčasnosti neznáme.
- Miesto pobytu pána Edrisa Yusufiho je v súčasnosti neznáme.
- Pán Bezh
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).