______________________________
čl. 3 • vyhostenie (Ukrajina) • zlyhanie ukrajinských orgánov pri preskúmaní sťažovateľovho strachu z prenasledovania v Afganistane pred jeho vyhostením • zameranie sa na formálne dôvody pre zamietnutie žiadosti o udelenie azylu • rozporuplné závery týkajúce sa dokladov totožnosti sťažovateľa a určenia jeho krajiny pôvodu • doručenie rozhodnutia sťažovateľovi až po jeho transporte na letisko tri dni pred jeho vyhostením • iracionálne závery vnútroštátneho súdu, pokiaľ ide o príkaz na vyhostenie, na základe preskúmania zastaraných informácií týkajúcich sa možnej hrozby v Afganistane
čl. 5 ods. 2 a 4 (Ukrajina) • sťažovateľ neoboznámený v jazyku, ktorému rozumie, s právnymi dôvodmi jeho zadržania a konania týkajúceho sa jeho zadržania • absencia tlmočníka alebo advokáta v konaní
čl. 34 (Ukrajina) • dodržanie záväzku orgánov nebrániť vo výkone práva na podanie sťažnosti
______________________________
V prípade M. S. v. Slovenská republika a Ukrajina,
Európsky súd pre ľudské práva (piata sekcia), zasadajúc v komore v zložení:
Síofra O'Leary,
predsedníčka,
Ganna Yudkivska,
Yonko Grozev,
Alena Poláčková,
L etif Huseynov,
Lado Chanturia,
Anja Seibert-Fohr,
sudcovia,
a Claudia Westerdiek,
tajomníčka sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosť proti Slovenskej republike a Ukrajine, podanú na Súd podľa článku 34 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") afganským občanom, pánom M. S. (ďalej len "sťažovateľ"), 16. marca 2011;
rozhodnutie o oznámení námietok uvedených ďalej v odseku 1 vládam Slovenskej republiky a Ukrajiny a o vyčiarknutí zo zoznamu a vyhlásení zvyšku sťažnosti za neprijateľný;
rozhodnutie predsedu sekcie povoliť intervenovať v písomnom konaní (článok 36 ods. 2 Dohovoru a pravidlo 44 ods. 2) Úradu vysokého komisára Organizácie spojených národov pre utečencov a slovenskej mimovládnej organizácii Liga za ľudské práva;
rozhodnutie nezverejniť meno sťažovateľa;
po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 17. marca 2020,
vyhlasuje tento rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň:
ÚVOD
1. Sťažovateľ sa sťažoval, že slovenské orgány, ktoré ho zadržali po tom, čo prekročil hranicu z Ukrajiny, ho v rozpore s článkom 5 ods. 2 Dohovoru neoboznámili s dôvodmi jeho zadržania. Potom ho v rozpore s článkom 3 vrátili na Ukrajinu, kde bol zadržiavaný v neadekvátnych podmienkach, bez ohľadu na jeho údajné postavenie maloletého. V rozpore s článkom 3, článkom 5 ods. 1, 2 a 4 a článkom 13 Dohovoru sa nemohol efektívne zúčastniť na konaní týkajúcom sa jeho zadržania a napokon bol vrátený do Afganistanu bez náležitého posúdenia hrozieb, ktorým tam čelil. Nakoniec tvrdil, s odvolaním sa na článok 34, že na Ukrajine bolo zástupcovi mimovládnej organizácie zabránené dostať sa k nemu, čím mu bolo zamedzené v podaní žiadosti o vydanie predbežného opatrenia na Súd.
SKUTKOVÝ STAV
2. Sťažovateľ žije v Afganistane. Pred Súdom ho zastupoval pán A. Maksymov, advokát pôsobiaci v Kyjeve, ktorý bol v čase podania sťažnosti zamestnancom zastupiteľskej kancelárie Hebrejskej spoločnosti pre pomoc prisťahovalcom (ďalej len "HIAS") na Ukrajine.
3. Vládu Slovenskej republiky zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Pirošíková. Vládu Ukrajiny zastupoval jej zástupca, ktorým bol naposledy pán I. Lishchyna.
4. Sťažovateľ tvrdil, že sa narodil v roku 1993 alebo 1994, avšak orgány v Slovenskej republike a na Ukrajine zaznamenali ako jeho dátum narodenia 14. január 1992 (pozri ďalej odseky 9,18a 26). Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ predložil Súdu spolu s formulárom sťažnosti fotokópiu jeho afganského dokladu totožnosti, v pôvodnom jazyku, s rozmermi 6x7 cm, a jeho "neoficiálny preklad" do angličtiny, urobený právničkou zastupiteľskej kancelárie HIAS na Ukrajine. Podľa prekladu v kolónke dokladu označenej "dátum narodenia a vek" bolo uvedené "vek 8 rokov v roku 2002". Sťažovateľ Súdu predložil aj fotografiu, ktorá podľa neho dokazovala, že vyzeral ako tínedžer.
I. UDALOSTI V AFGANISTANE A SŤAŽOVATEĽOVA CESTA NA SLOVENSKO
5. Sťažovateľ žil pred tým, ako opustil Afganistan, v provincii Kundúz na severe krajiny.
6. Podľa sťažovateľa, jeho otec pracoval na Ministerstve pre bezpečnosť Afganistanu. Po tom, čo zatkol istých drogových dílerov, bol v roku 2005 zabitý neznámymi ľuďmi, pravdepodobne napojenými na Taliban. V roku 2010 sťažovateľov strýko z matkinej strany dostal výhražný list. Sťažovateľ presne nevedel, čo bolo jeho obsahom, ale jeho strýko predpokladal, že sťažovateľovi "tiež hrozí nebezpečenstvo súvisiace so zabitím jeho otca", a preto zariadil všetko tak, aby sťažovateľ mohol opustiť krajinu.
7. Ďalej podľa sťažovateľa, v máji 2010 prevádzači sťažovateľa autom odviezli do Tadžikistanu, kde použitím svojho pasu prekročil hranice. Následne mu prevádzači pas zobrali. Potom cestoval do Kirgizska, Kazachstanu a Ruska.Zostal mesiac v Moskve a potom, začiatkom júla 2010, vstúpil na územie Ukrajiny. Tri mesiace sa zdržiaval v Kyjeve. Počas sťažovateľovej cesty na Ukrajinu ho sprevádzal jeho švagor (manžel jeho sestry). Na Ukrajine sa sťažovateľ a jeho švagor rozdelili. Jeho švagrovi sa podarilo prekročiť hranice so Slovenskou republikou tri dni po sťažovateľovi, odcestovať do Španielska a tam požiadať o azyl.
8. O 16.10 hod. 23. septembra 2010 bol sťažovateľ zadržaný slovenskou hraničnou políciou spolu s tromi ďalšími afganskými štátnymi občanmi pri nedovolenom prekročení štátnej hranice do Slovenskej republiky. Nemal žiadne doklady totožnosti.
9. Podľa záznamov poskytnutých vládou Slovenskej republiky bol sťažovateľ o 19.25 hod. v ten istý deň predvedený príslušníkmi hraničnej polície na účel zistenia jeho totožnosti a objasnenia okolností, za ktorých sa dopustil priestupku neoprávneného vstupu a pobytu na území Slovenskej republiky. Bolo zabezpečené tlmočenie zo slovenčiny do angličtiny. Istý pán Zazai, zjavne člen skupiny Afgancov, do ktorej patril aj sťažovateľ, tlmočil z angličtiny do paštúnskeho jazyka. Ako dátum sťažovateľovho narodenia bol zaznamenaný 14. január 1992. Sťažovateľ polícii povedal, že sa chcel dostať do západnej Európy a ostať tam pracovať a žiť, a že nežiada o udelenie azylu v Slovenskej republike.
10. Zápisnicu o podaní vysvetlenia podpísal príslušník polície a tlmočníčka zo slovenčiny do angličtiny, ale nie sťažovateľ, ani pán Zazai. Vláda Slovenskej republiky uviedla, že sťažovateľ bol požiadaný o podpísanie zápisnice, čo ale bez udania dôvodu odmietol. Naopak, dvaja iní členovia jeho skupiny podobné zápisnice podpísali.
11. Dňa 24. septembra 2010 bolo vydané rozhodnutie o vyhostení sťažovateľa. Bol mu tiež uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na päť rokov. Bolo mu odovzdané poučenie o dôvodoch administratívneho vyhostenia cudzinca preložené do paštúnskeho jazyka, ktoré obsahovalo zhrnutie relevantných slovenských právnych predpisov a postupov týkajúcich sa vyhostenia cudzincov. Podľa vlády Slovenskej republiky, rozhodnutie o vyhostení bolo pretlmočené do paštúnskeho jazyka. Dokumenty predložené vládou sú napísané prevažne v paštúnskom jazyku. Časti obsahujúce všeobecné pravidlá a citácie z právnych predpisov sa zdajú byť v tomto jazyku, zatiaľ čo určité podrobnosti týkajúce sa konkrétneho prípadu, ako je dátum a krajina určenia, Ukrajina, sú napísané v slovenčine.
12. O 14.00 hod. 24. septembra 2010 bol sťažovateľ odovzdaný ukrajinským orgánom.
13. Sťažovateľ tvrdil, že počas toho, ako bol v Slovenskej republike, mu neboli poskytnuté žiadne tlmočnícke služby ani informácie o azylovej procedúre v Slovenskej republike a nemal prístup k advokátovi. Keďže nehovoril žiadnym európskym jazykom, pokúsil sa požiadať o azyl s pomocou afganského kolegu, ktorý hovoril trochu po francúzsky. Slovenskí úradníci ale nereagovali. Napriek úsiliu hovoriť s nimi a oznámiť im, že je maloletý, zaznamenali ako jeho dátum narodenia 14. január 1992. Neposkytli mu žiadne písomné rozhodnutie týkajúce sa jeho vrátenia na Ukrajinu, ani mu nevysvetlili žiadne prípadné možnosti odvolania.
II. VRÁTENIE NA UKRAJINU A ZADRŽIAVANIE NA UKRAJINE
14. Po vyhostení na Ukrajinu 24. septembra 2010 bol sťažovateľ umiestnený v dočasnom zaisťovacom zariadení pohraničnej stráže v Čope. Sťažovateľ tvrdí, že prostredníctvom iných afganských zadržaných, ktorí hovorili po rusky, informoval jedného z príslušníkov pohraničnej stráže, ktorého považoval za ich nadriadeného, že má len štrnásť rokov. Rovnako informoval o tom, že je malole