rozsudok z 20. júla 2021 k sťažnosti č. 58361/12 a 2 ďalším
Čl. 8 • Súkromný život • Prakticky neobmedzená právomoc vykonávaná spravodajskou službou pri realizácii sledovacej operácie, bez primeraných zákonných záruk • Nejasnosť aplikovateľných súdnych pravidiel, nedostatok postupov pre implementáciu existujúcich pravidiel a nedostatky pri ich aplikácii • Uchovávanie prvotného a odvodeného materiálu, podliehajúce utajovaným interným pravidlám bez vonkajšej kontroly • Nedostatok zákonného základu pre uchovávanie prvotného materiálu
V prípade Zoltán Varga proti Slovenskej republike,
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc v komore v zložení:
Ksenija Turkovic,
predseda,
Péter Paczolay [prítomný prostredníctvom video-pripojenia],
Krzysztof Wojtyczek,
Gilberto Felici,
Lorraine Schembri Orland,
Ioannis Ktistakis,
sudcovia,
Ladislav Duditš,
ad hoc sudca
[prítomný prostredníctvom video-pripojenia],a Renata Degener,
tajomníčka sekcie,
berúc do úvahy:
tri sťažnosti (č. 58361/12, 25592/16 a 27176/16) proti Slovenskej republike, podané Súdu podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") 6. septembra 2012 a 4. a 9. mája 2016 slovenským štátnym občanom, pánom Zoltánom Vargom (ďalej len "sťažovateľ");
rozhodnutie oznámiť vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") námietky podľa článkov 8 a 13 Dohovoru ohľadom (i) realizácie troch súhlasov na sledovanie, týkajúcich sa sťažovateľa, (ii) vytvorenia a uchovávania rôzneho materiálu na základe tohto sledovania, (iii) údajného nedostatku záruk proti zneužitiu, (iv) údajného úniku informácií týkajúcich sa sťažovateľa, a (v) údajného nedostatku účinného prostriedku nápravy, a rozhodnutie vyhlásiť zvyšok sťažností za neprijateľný;
rozhodnutie nezverejniť meno sťažovateľa;
rozhodnutie predsedu sekcie vymenovať pána Ladislava Duditša, aby zasadal ako
ad hoc
sudca [článok 26 ods. 4 Dohovoru a pravidlo 29 ods. 1 písm. a) rokovacieho poriadku Súdu], keďže pani A. Poláčková, sudkyňa zvolená za Slovenskú republiku, sa vzdala rozhodovania v prípade (pravidlo 28 ods. 3);stanoviská strán;
rozhodnutie komory zrušiť anonymitu predtým priznanú sťažovateľovi (pravidlo 47 ods. 4);
po neverejnom prerokovaní 29. júna 2021,
vydáva nasledujúci rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň:
ÚVOD
1.
Tri sťažnosti majú pôvod v rôznych skutkových okolnostiach spojených so sledovacou operáciou uskutočnenou v rokoch 2005 a 2006 Slovenskou informačnou službou (ďalej len "SIS"). V roku 2011 sa informácia o existencii tejto operácie dostala na verejnosť, s odkazom na kódové označenie "Gorila". Od tej doby operácia a záležitosti, ktoré údajne odhalila, boli dôvodom pre množstvo vyšetrovaní, vyvolali rozsiahle množstvo súdnych sporov, získali značnú medializáciu a mali viacero politických dôsledkov.
SKUTKOVÝ STAV
2.
Sťažovateľ sa narodil v roku 1966 a žije v Bratislave. Zastupovala ho advokátska kancelária Škubla & Partneri s.r.o. so sídlom v Bratislave.
3.
Vládu zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Pirošíková, ktorú nahradila jej spoluzástupkyňa, pani M. Bálintová.
4.
Skutkové okolnosti prípadu, ako ich uviedli strany, možno zhrnúť takto.
I. POZADIE
5.
Sťažovateľ je bývalý policajt, ktorý v relevantnom období spolupracoval s vplyvnou finančnou skupinou. Je majiteľom bytu, v ktorom v danom období nebýval, ale "sa v ňom príležitostne zdržiaval" a ktorý, ako pripustil, príležitostne prenechával na použitie iným osobám.
A. Súhlasy č. 1 a 2
6.
Dňa 23. novembra 2005 na žiadosť SIS Krajský súd v Bratislave vydal súhlas, ktorým povolil sledovaciu operáciu s krycím názvom "Gorila" (ďalej len "súhlas č. 1"). Bola zameraná na monitorovanie sťažovateľa a stretnutí konajúcich sa v spomínanom byte. Dňa 18. mája 2006 krajský súd vydal ďalší podobný súhlas, ktorým povolil pokračovanie operácie (ďalej len "súhlas č. 2"). Aj keď kópia týchto súhlasov nebola Súdu predložená, je možné vyrozumieť, že okrem sťažovateľa sa súhlas č.2 týkal monitorovania tretej strany. Totožnosť tejto osoby nebola oficiálne zverejnená. Sťažovateľ však uviedol, že má dôvody domnievať sa, že ide o prominentného podnikateľa spájaného s uvedenou finančnou skupinou, ktorý má sám na Súde samostatné sťažnosti týkajúce sa podobných záležitostí ako v posudzovanom prípade.
7.
Súhlasy č. 1 a 2 boli SIS realizované v období od novembra 2005 do augusta 2006 formou odpočúvania bytu. V priebehu operácie SIS sledovala sťažovateľa a ďalšie osoby.
8.
V rozsahu, v akom sa súhlasy č. 1 a 2 týkali sťažovateľa, boli v roku 2012 zrušené ústavným súdom z dôvodu ich neodôvodnenosti a nezákonnosti zapríčinenej nedostatkom viacerých podstatných náležitostí (pre bližšie podrobnosti pozri ďalej odsek 33).
9.
V nadväznosti na zrušenie uvedených dvoch súhlasov krajský súd v roku 2020 na základe žaloby sťažovateľa proti SIS rozhodol, že ich realizáciou došlo k porušeniu jeho práva na ochranu osobnosti (pozri ďalej odsek 59).
B. Súhlas č. 3
10.
Medzičasom, 26. januára 2006, krajský súd na základe žiadosti SIS z toho istého dňa udelil ďalší súhlas, ktorým povolil SIS sledovať sťažovateľa (ďalej len "súhlas č. 3"). Jeho kópia rovnako nebola Súdu sprístupnená. Dostupné informácie ale naznačujú, že súhlas č. 3 oprávňoval SIS na použitie "informačno-technických prostriedkov na účely vyhotovenia a využitia obrazových, zvukových a iných záznamov, zamerané na objekt - byt [sťažovateľa] na adrese [...]". Súhlas č.3 platil do 26. júla 2006. Jeho realizáciu SIS uskutočňovala v čase medzi uvedenými dátumami.
11.
V roku 2016 ústavný súd zrušil súhlas č. 3 z rovnakých dôvodov ako súhlasy č. 1 a 2 (pre bližšie podrobnosti pozri ďalej odsek 55).
12.
Skôr spomínané rozhodnutie krajského súdu z roku 2020, týkajúce sa porušenia sťažovateľovho práva na ochranu osobnosti, sa vzťahovalo aj na realizáciu súhlasu č. 3.
C. Výsledky realizácie súhlasov č. 1, 2 a 3
13.
Výsledkom realizácie súhlasov č. 1, 2 a 3 bol prvotný a odvodený materiál. Tým prvým sa rozumie záznam (zvukový záznam alebo jeho prepis) a tým druhým sa rozumie materiál na ňom založený (zhrnutia a analytické správy). Tento materiál sa nachádzal alebo stále nachádza v dispozícii SIS.
14.
Vnútroštátne orgány neskôr pokladali za zistené, že 2. apríla 2008 SIS zničila prvotný materiál pochádzajúci z realizácie súhlasov č. 1 a 2. K zničeniu tohto materiálu došlo bez prítomnosti sudcu. Bola spísaná zápisnica, ale Súdu nebola jej kópia poskytnutá. Zdá sa, že dôvodom, pre ktorý bol materiál zničený, bolo to, že sa zistilo, že neobsahuje nič, čo by mohlo slúžiť účelu sledovanému operáciou.
15.
Prvotný materiál pochádzajúci z realizácie súhlasu č. 3, rovnako ako odvodený materiál pochádzajúci z realizácie všetkých troch súhlasov, je uložený SIS spôsobom stanoveným v § 17 ods. 6 zákona o SIS (zákon č. 46/1993 Z.z., v znení neskorších predpisov), teda "spôsobom, ktorý zabráni každému, okrem súdu, v prístupe k nim". Pravidlá pre uchovávanie takéhoto materiálu sú stanovené v internom predpise vydanom riaditeľom SIS podľa § 17 ods. 8 zákona o SIS.
16.
Okrem toho bol ďalší materiál založený na týchto súhlasoch alebo s nimi súvisiaci v dispozícii krajského súdu. Tento materiál pozostával zo žiadostí SIS o udelenie uvedených súhlasov, informácie SIS o priebehu realizácie súhlasu č. 1, informácie SIS o predčasnom ukončení operácie na základe súhlasu č.2, informácie SIS zo 16. júna 2006 o priebehu realizácie súhlasu č. 3 a informácie SIS z 1. augusta 2006 o ukončení jeho realizácie.
17.
Spisy krajského súdu, týkajúce sa všetkých troch súhlasov, vrátane ďalšieho materiálu spomínaného v predchádzajúcom odseku, boli skartované 13. apríla 2016 (súhlas č. 1) a 8. marca 2017 (súhlasy č. 2 a 3) z dôvodu, že vo vzťahu k nim uplynula archivačná lehota.
D. Písomný a zvukový materiál súvisiaci s operáciou Gorila
18.
V decembri 2011 bol určitý písomný text anonymne zverejnený na internete. Tento materiál naznačoval, že ide o výsledok realizácie súhlasu č. 1 a súhlasu č. 2. Možno ho definovať ako popisný analytický súhrn, údajne vytvorený SIS, o tom, čo sa dialo v byte. Údajne sa tam uskutočnili schôdzky medzi sťažovateľom, už spomínaným podnikateľom a inými osobami vrátane ministra a ďalších verejných činiteľov, ktorí preberali a koordinovali rozsiahlu korupciu v rámci privatizácie strategických štátnych podnikov, rôzne osobné stretnutia a podplácanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "parlament"). Podľa výpočtu sťažovateľa bolo jeho meno v materiáli spomenuté viac ako stokrát.
19.
Počas domovej prehliadky, ktorá bola uskutočnená v roku 2018 v rámci nesúvisiaceho trestného vyšetrovania ohľadom podozrenia z vraždy, bolo zaistené prenosné zariadenie na ukladanie údajov, obsahujúce digitálnu zvukovú stopu