rozsudok z 24. marca 2020 k sťažnosti č. 24917/15
| čl. 4 P4 • zákaz hromadného vyhostenia cudzincov • vrátenie afganských občanov nežiadajúcich o azyl v Slovenskej republike na Ukrajinu popreskúmaní ich individuálnej situácie • sťažovatelia, ktorí neuvádzali žiadne tvrdenia o hrozbe, že budú podrobení zaobchádzaniu nezlučiteľnému s Dohovorom |
V prípade Asady a ďalší proti Slovenskej republike,
Európsky súd pre ľudské práva (tretia sekcia), zasadajúc v komore v zložení:
Paul Lemmens,
predseda,
Helen Keller,
Dmitry Dedov,
Alena Poláčková,
Gilberto Felici,
Erik Wennerstrom,
Lorraine Schembri Orland,
sudcovia,
a Stephen Phillips,
tajomníksekcie,
po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2019 a 25. februára 2020,
vyhlasuje tento rozsudok, ktorý bol prijatý v neskôr uvedený deň:
KONANIE
1. Prípad vznikol na základe sťažnosti (č. 24917/15), ktorú podali Súdu podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") proti Slovenskej republike 17. mája 2015 devätnásti afganskí občania. Zoznam sťažovateľov je uvedený v prílohe.
2. Sťažovateľov zastupovala pani Z. Števulová, advokátka zo slovenskej pobočky Ligy za ľudské práva, medzinárodnej mimovládnej organizácie (NGO). Vládu Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Pirošíková.
3. Sťažovatelia tvrdili, že ich vyhostenie na Ukrajinu malo hromadný charakter, a že vo vzťahu k nemu nemali k dispozícii žiadny účinný prostriedok nápravy. Predovšetkým namietali, že štátne orgány nevykonali individuálne preskúmanie a posúdenie ich prípadov, a že im bol odopretý prístup k azylovému konaniu.
4. Dňa 26. septembra 2016 boli námietky týkajúce sa článku 4 Protokolu č. 4, samostatne aj v spojení s článkom 13 Dohovoru, oznámené vláde a zvyšok sťažnosti bol vyhlásený za neprijateľný podľa pravidla 54 ods. 3 rokovacieho poriadku Súdu.
SKUTKOVÝ STAV
I. OKOLNOSTI PRÍPADU
A. Udalosti zo 17. novembra 2014
5. Dňa 17. novembra 2014 o 1.30 hod. slovenská hraničná a cudzinecká polícia (ďalej len "polícia") zaistila devätnásť sťažovateľov spolu s ďalšími afganskými občanmi v blízkosti ukrajinskej hranice. Sťažovatelia boli nájdení, ako sa skrývali v nákladnom vozidle, ktorého vodič utiekol po tom, ako policajná hliadka prenasledovala vozidlo, ktoré nereagovalo na výstražné znamenia; žiadny z nich pri sebe nemal identifikačné dokumenty.
6. Podľa vlády, tridsaťdva osôb vrátane sťažovateľov bolo následne predvedených na policajný útvar hraničnej a cudzineckej polície v Petrovciach (ďalej len "policajné oddelenie") na účel zistenia ich totožnosti. Na zaznamenanie ich výpovedí a zadokumentovanie ich prípadov bolo určených desať policajtov; ďalší policajti vykonávali určité úkony na mieste, kde boli sťažovatelia zaistení a zabezpečovali ich prevoz na policajné oddelenie. Od 9.00 hod. bol počas dvadsiatich štyroch hodín prítomný tlmočníkz perzského jazyka, ktorý pomáhal polícii pri jej úkonoch vo vzťahu k sťažovateľom. Čo sa týka ostatných trinástich osôb (osoby odlišné od devätnástich sťažovateľov) predvedených na policajné oddelenie, jedna z nich bola prevezená na lekárske vyšetrenie; zvyšných dvanásť (päť mužov, päť žien a dve deti) - ktoré požiadali o udelenie azylu - bolo 18. novembra 2014 o 2.00 hod. prevezených do záchytného tábora pre žiadateľov o azyl. Vláda predložila kópiu záznamu o tomto prevoze, ktorý obsahoval mená dotknutých osôb.
7. V súvislosti so sťažovateľmi vláda predložila nasledujúce dokumenty datované 17. novembra 2014, z ktorých väčšina bola podpísaná sťažovateľmi a tlmočníkom:
- úradný záznam, podľa ktorého boli sťažovatelia prevezení na policajné oddelenie na účel zistenia ich totožnosti;
- zápisnice o vysvetleniach podaných sťažovateľmi ohľadom ich nelegálneho prekročenia štátnej hranice; podľa týchto zápisnícvšetci sťažovatelia odpovedali záporne na otázky polície, či boli v krajine ich pôvodu prenasledovaní a či chcú v Slovenskej republike požiadať o azyl, pričom uviedli, že odišli z Afganistanu z ekonomických dôvodov a chceli ísť do Nemecka;
- dokumenty, podľa ktorých boli sťažovatelia upovedomení o začatí konania o ich administratívnom vyhostení a o ich práve požiadať o poskytnutie právnej pomoci;
- zápisnice o pohovoroch so sťažovateľmi ako účastníkmi konania o administratívnom vyhostení, v rámci ktorých uviedli, že v Afganistane netrpeli žiadnym druhom prenasledovania, ani tam neboli odsúdení na trest smrti;
- dokumenty, podľa ktorých bol každý zo sťažovateľov poučený o možnosti vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom, oboznámiť sa so spisovým materiálom a navrhnúť doplnenie dôkazov, pričom sťažovatelia ani jednu z týchto možností nevyužili;
- rozhodnutia polície, vydané jednotlivo vo vzťahu ku každému sťažovateľovi, avšak s rovnakým znením, o administratívnom vyhostení sťažovateľov na Ukrajinu na základe § 77 ods. 1 a § 82 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov (zákon č. 404/2011 Z.z., v znení neskorších predpisov), vrátane uloženého zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky počas troch rokov podľa § 82 ods. 3 písm. b); podľa § 83 ods. 2 písm. a) zákona o cudzincoch, sťažovateľom nebola poskytnutá lehota na dobrovoľné opustenie územia a podľa § 55 ods. 2 správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb., v znení neskorších predpisov) bol vylúčený odkladný účinok odvolania z dôvodu verejného záujmu; podľa poučenia o prípustných opravných prostriedkoch, uvedeného na konci každého rozhodnutia, proti rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia dotknutému sťažovateľovi a akékoľvek následné rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom; podľa poznámky na poslednej strane tohto poučenia, dotknuté rozhodnutia boli pretlmočené a odovzdané sťažovateľom, čo potvrdzovali podpisy sťažovateľov a tlmočníka;
- dokumenty, podľa ktorých boli sťažovatelia poučení o tom, že ich osobné údaje budú zaevidované do informačného systému slovenského ministerstva vnútra, do systému EURODAC a do schengenského informačného systému;
- dokumenty, podľa ktorých boli sťažovatelia poučení o možnosti požiadať Medzinárodnú organizáciu pre migráciu o dobrovoľný návrat do ich domovskej krajiny;
- žiadosti o readmisiu sťažovateľov na Ukrajinu, vydané políciou v skrátenom konaní; dokumenty potvrdzujúce, že sťažovatelia boli odovzdaní ukrajinským orgánom 17. novembra 2014 o 22.30 hod. a úradný záznam o vykonaní rozhodnutí o vyhostení.
8. Podľa uvedených dokumentov, všetky pohovory trvali presne desať minút a boli vedené dvoma policajtmi za prítomnosti tlmočníka. Časy niektorých pohovorov sa podľa predložených dokumentov prekrývali - napríklad v čase od 9.20 hod. do 9.30 hod. boli dvaja policajti a ten istý tlmočníkoznačeníako prítomní pri troch rôznych pohovoroch. Otázky boli štandardizované a zaznamenané odpovede väčšiny sťažovateľov boli identické; jediný rozdiel bol v príslušnej sume peňazí, ktorú mali sťažovatelia podľa záznamov pri sebe.
9. Pred