rozsudok z 1. septembra 2020 k sťažnosti č. 20649/18
čl. 3 (hmotný aspekt) • neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie • sťažnosť na fyzické násilie polície počas zásahu v rómskej komunite • zlyhanie vnútroštátnych orgánov preukázať nevyhnutnosť a primeranosť použitia sily voči sťažovateľom počas zatýkania • zranenia sťažovateľov pravdepodobne spôsobené bitím obuškami • použitie sily, obuškov, nezaznamenané po ich použití • neodôvodnené použitie obuškov a ich použitie proti sťažovateľom indikovalo prítomnosť represívneho prvku pri zásahu
čl. 3 (procesný aspekt) • účinné vyšetrovanie • potenciál novonariadeného vyšetrovania limitovaný zlyhaním počiatočného vyšetrovania v dôsledku času, ktorý uplynul od namietaných skutočností • nedostatočné individuálne a overiteľné posúdenie použitia donucovacích prostriedkov voči sťažovateľom • napriek značným snahám počas následného vyšetrovania, vyšetrovanie ako celok nedostatočne účinné
čl. 14 (+ čl. 3) • nevyšetrenie namietanej diskriminácie rómskych komunítI pri plánovaní zásahov • pozitívny záväzok štátu vykonať všetky primerané kroky na odmaskovanie akéhokoľvek rasového motívu a zistenie, či etnické predsudky mohli hrať rolu pri zaobchádzaní so sťažovateľmi
čl. 14 (+ čl. 3) • nezlyhanie vyšetriť namietanú diskrimináciu pri výkone zásahu
V prípade R. R. a R. D. proti Slovenskej republike, Európsky súd pre ľudské práva (tretia sekcia), zasadajúc v komore v zložení: Paul Lemmens, predseda, Alena Poláčková, María Elósegui, Gilberto Felici, Erik Wennerstrom, Lorraine Schembri Orland, Ana Maria Guerra Martins, sudcovia, a Olga Chernishova, zástupkyňa tajomníka sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosť (č. 20649/18) proti Slovenskej republike podanú na Súd 25. apríla 2018 podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor") dvoma slovenskými štátnymi občanmi, R. R. a R. D. ("sťažovatelia");
rozhodnutie oznámiť sťažnosť vláde Slovenskej republiky ("vláda");
rozhodnutie neodhaliť mená sťažovateľov;
stanovisko predložené žalovanou vládou a odpoveď na toto stanovisko predložené sťažovateľmi;
vyjadrenia predložené verejnou ochrankyňou práv (ombudsmankou) Slovenskej republiky a Equity, mimovládnou organizáciou, ktorým bolo predsedom komory priznané právo intervenovať;
na neverejnom zasadnutí 12. mája a 7. júla 2020,
vyhlasuje nasledovný rozsudok, ktorý bol prijatý toho istého dňa:
ÚVOD
1. V súvislosti s rozsiahlou policajnou akciou vykonanou 19. júna 2013 v Moldave nad Bodvou v oblasti obývanej Rómami sa sťažnosť týka tvrdení, že v rozpore s článkami 3, 13 a 14 Dohovoru (i) polícia zle zaobchádzala so sťažovateľmi, (ii) žalovaný štát neuskutočnil účinné vyšetrovanie tohto zaobchádzania, (iii) namietané zlé zaobchádzanie a neuskutočnenie účinného vyšetrovania bolo spôsobené ich príslušnosťou k rómskemu etniku, a (iv) že boli v tomto ohľade pozbavení účinného prostriedku nápravy.
FAKTY
2. Sťažovatelia boli zastúpení V. Durbákovou, advokátkou vykonávajúcou svoju prax v Košiciach.
3. Vláda bola zastúpená svojou zástupkyňou, pani M. Pirošíkovou.
4. Skutkové okolnosti prípadu tak, ako boli predložené stranami, možno zhrnúť takto.
I. POZADIE
5. Moldava nad Bodvou je mesto v okrese Košice-okolie na juhu košického kraja na východnom Slovensku. Žije tam rómska komunita, bývajúca najmä v dvoch panelákoch a niekoľkých ďalších chatrčiach na Budulovskej ulici. Sťažovatelia, ktorí sú rómskej národnosti, žijú v tejto komunite.
6. Udalosti, ktoré podnietili predmetnú sťažnosť, sa týkajú policajného zásahu, uskutočneného na Budulovskej ulici 19. júna 2013. Na vnútroštátnej úrovni bol tento zásah označovaný pojmom "pátracia akcia 100".
7. Ako bude ďalej detailne vysvetlené, existuje rozpor medzi tým, čo tvrdí vláda a je zapísané v príslušných dokumentoch - že skutočným účelom akcie bolo pátranie po hľadaných osobách a predmetoch, a medzi tým, čo tvrdia sťažovatelia - že to bola represia a odplata za incident, ktorý sa odohral v noci z 15. na 16. júna 2013 (pozri ďalej odsek 11).
8. Akcia z 19. júna 2013 je taktiež predmetom osobitnej sťažnosti pred Súdom (č. 14099/18). Ďalšia "pátracia akcia 100", ktorá sa odohrala v obci Vrbnica 2. apríla 2015, je predmetom sťažnosti č. 57085/18. Vo veci týchto sťažností Súd stále koná.
9. Podľa tlačovej správy vydanej verejnou ochrankyňou práv Slovenskej republiky 14. júla 2015, v súvislosti so zmienenou akciou vo Vrbnici, bol počet všeobecných pátracích akciívse- gregovaných rómskych komunitách neprimeraný v porovnaní so zvyškom Slovenska. Napríklad, v rokoch 2013, 2014 a v prvej štvrtine roka 2015 bolo v okrese Prešov vykonaných celkovo 259 takýchto akcií, zatiaľ čo v Bratislave ani jedna.
II. UDALOSTI, KTORÉ PREDCHÁDZALI AKCII Z 19. JÚNA 2013
10. Dňa 14. júna 2013 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru ("OR PZ") Košice-okolie vydalo analýzu týkajúcu sa určitých nezvyčajných udalostí a vtedajšej nahlásenej trestnej činnosti v tomto okrese. Vláda tvrdila, že táto analýza preukazovala dramatický nárast trestnej činnosti a že tento nárast bol pozorovaný počas celej prvej polovice roka 2013. Tvrdila, že na základe tejto správy bola následne nariadená a vykonaná "pátracia akcia 100" v komunite na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou. Sťažovatelia toto popreli s tým, že sú to nepodložené tvrdenia.
11. Dňa 15. júna 2013 sa konala na Budulovskej ulici oslava ako záver uskutočnenia ko- munitného projektu. Po oficiálnom programe hrala hudba a tancovalo sa až do noci. Počas záveru oslavy, v skorých hodinách 16. júna 2013, sa strhla hádka medzi členmi komunity a motorizovanou policajnou hliadkou, počas ktorej boli na policajné auto hádzané kamene.
12. Dňa 17. júna 2013 riaditeľ Odboru poriadkovej polície OR PZ nariadil "pátraciu akciu 100", ktorá mala byť vykonaná v komunite na Budulovskej ulici 19. júna 2013 medzi siedmou a deviatou večer. Okrem jednej výnimky, tlačená verzia príkazu uvádzala akciu ako "represív- no-pátraciu akciu". Slovo "represívna" bolo v dokumente ručne vyčiarknuté. Vláda tvrdila, že zásah do názvu bol vykonaný 18. júna 2013 na účel opravy typografickej chyby. Sťažovatelia tvrdili opak.
13. Výnimka, kedy je akcia označená ako "pátracia akcia", sa objavuje v jednom z úvodných odsekov, kde sa uvádza, že "pátracia akcia" je nevyhnutná, keďže sa predpokladá, že hľadané osoby a predmety získané trestnou činnosťou by sa mohli nachádzať v danej lokalite.
14. Podľa správy vyplnenej veliteľom akcie 28. júna 2013 akcii predchádzalo krátke stretnutie 19. júna 2013 o pol siedmej večer v priestoroch okresného riaditeľstva, v priebehu ktorého zásahový tím obdržal zoznam hľadaných osôb a bol inštruovaný, aby vyplnil zoznam ľudí, ktorých identita bude skontrolovaná.
III. AKCIA Z 19. JÚNA 2013
15. Dňa 19. júna bola vykonaná akcia. Konkrétna situácia sťažovateľov v tejto súvislosti, ako aj samotná akcia, sú opísané ďalej.
A. Prvý sťažovateľ
16. Podľa svojho vyjadrenia bol prvý sťažovateľ večer 19. júna 2013 doma, keď polícia zaklopala na jeho dvere a požiadala ho, aby sa identifikoval. Skôr, než tak mohol urobiť, mu rozbili okno; približne od pätnásť do dvadsať príslušníkov vstúpilo do jeho bytu a jeden z nich vyhodil cez rozbité okno čerstvý nákup, ktorý sťažovateľ práve priniesol. Polícia mu následne nasadila putá a vyvliekla ho von, bili ho obuškami po celom tele, hodili ho do blata a donútili ho v ňom ležať, kopali ho vojenskými topánkami a opakovane mu dávali elektrošoky elektrickými paralyzátormi. V dôsledku toho nebol schopný zadržať moč a stolicu a zašpinil sa. Priznal sa, že bol opitý a dezorientovaný. Chcel vedieť, čo sa deje. Bol prevezený na policajnú stanicu, kde bol nejaký čas pripútaný k stene, a príslušníci vo vojenských čižmách ho opätovne kopali do rebier a udierali do hlavy a tváre rukami v rukaviciach. Polícia ho následne odviezla k lekárovi. Ten ho odmietol ošetriť, takže ho tam policajti nechali.
17. Pokiaľ ide o spomenutú lekársku prehliadku, na základe správy, ktorú napísal o 1.23 hod. 20. júna 2013 pohotovostný lekár vyšetrujúci prvého sťažovateľa, tento zjavne nevykazoval známky zranení, ktoré by vyžadovali lekárske ošetrenie.
18. Napriek tomu, iný lekár, ktorý sťažovateľa vyšetroval neskôr toho istého dňa (20. júna 2013), napísal lekársku správu (13.05 hod.), v ktorej uviedol, že prvý sťažovateľ mal na prednej a prednej pravej strane tváre hematóm v počiatočnom štádiu, podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomeninu desiateho rebra a odreniny a hematómy v tvare pruhu na oboch stranách zadnej časti hrudného koša. Okrem toho, lekár zaznamenal v moči prvého sťažovateľa stopy krvi. Lekár označil jeho zranenie za "ľahké" a vyhodnotil, že ich liečenie môže trvať "až do štyridsaťdva dní".
19. Podľa rozhodnutia okresného riaditeľstva z 19. júna 2013, vyhotoveného po zaistení prvého sťažovateľa, podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o Policajnom zbore (zákon č. 171/1993 Z.z.v znení neskorších predpisov), zasahujúci policajti počas zásahu narazili na prvého sťažovateľa, ktorý bol zjavne pod vplyvom alkoholu a kričal a urážal ostatných. Keďže sa odmietol podriadiť pokynu aby sa upokojil, bol predvedený na policajnú stanicu s cieľom zdokumentovať podozrenie, že sa dopustil menšieho priestupku na úseku verejného poriadku. Keďže sa aktívne bránil, bolo treba uplatniť donucovacie prostriedky, ktoré obsahovali hmaty, chvaty, kopy a údery sebaobrany a tiež nasadenie pút. V tejto súvislosti bolo odkázané na § 51 ods. 1 písm. a), b) a c) a § 52 ods. 1 písm. a) a c) zákona o Policajnom zbore. V dôsledku použitia týchto opatrení utrpel prvý sťažovateľ drobné zranenia.
20. Identické závery týkajúce sa použitia donucovacích prostriedkov voči prvému sťažovateľovi boli zahrnuté do hlásenia o použití týchto prostriedkov z 19. júna 2013. V hlásení bolo navyše uvedené, že "údery a kopy sebaobrany s cieľom prekonať odpor a odraziť útok" boli použité v zmysle § 50 ods. 1 písm. a) a b) zákona o Policajnom zbore, a že na policajnej stanici musel byť prvý sťažovateľ pripútaný k stene, pretože sa aktívne bránil a pokúsil sa utiecť. Použitie týchto donucovacích prostriedkov bolo neskôr prešetrované a zistilo sa, že boli schválené zástupcom riaditeľa OO PZ Moldava nad Bodvou. Hlásenie však v tejto súvislosti neposkytovalo žiadne ďalšie podrobnosti.
21. Podľa zápisnice z jeho výsluchu na policajnej stanici prvý sťažovateľ v súvislosti s uvedeným podozrením, že sa dopustil priestupku, uviedol, že pri príchode polície do jeho komunity požíval alkohol a bol zjavne pod jeho vplyvom. Keď ho požiadali, aby sa preukázal svojím občianskym preukazom, ktorý pri sebe nemal, spýtal sa, prečo by sa ním mal preukázať a vulgárne na policajtov kričal. Keď sa ho násilím pokúsili predviesť na policajnú stanicu, vzdoroval policajtom, keďže nikam nechcel ísť. Utrpel iba ľahké zranenia.
22. Prvý sťažovateľ však tvrdil, že pred podpísaním zápisnice nemal možnosť si ju prečítať, že ju teda podpísal bez vedomia jej obsahu, a že tento obsah bol nepravdivý.
23. Znaleckým posudkom z 28. augusta 2014 znalec z odboru medicíny posudzoval zranenia prvého sťažovateľa, a to na základe správy z 20. júna 2013, fotografií zranení, obsahu vyšetrovacieho spisu, konkrétne skutkových tvrdení sťažovateľa, ako aj z jeho vlastného vyšetrenia prvého sťažovateľa, ako je ďalej uvedené.
24. Prvý sťažovateľ mal izolovanú zlomeninu desiateho rebra, ktorú utrpel v dôsledku vymedzeného vonkajšieho nárazu pod uhlom. Takéto zranenie vzniká najbežnejšie pádom alebo udretím sa o hranatý objekt. Keďže prvý sťažovateľ sám uviedol,