V prípade Chocholáč proti Slovenskej republike,
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc v komore v zložení:
Marko Bošnjak, predseda,
Péter Paczolay,
Krzysztof Wojtyczek,
Alena Poláčková,
Erik Wennerström,
Raffaele Sabato,
Davor Derenčinović, sudcovia,
a Renata Degener, tajomníčka sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosť (č. 81292/17) proti Slovenskej republike podanú na Súd podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) slovenským občanom Romanom Chocholáčom (ďalej len „sťažovateľ“) 21. novembra 2017;
rozhodnutie oznámiť vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) sťažnosť podľa článkov 8 a 10 Dohovoru a vyhlásiť zvyšok sťažnosti za neprijateľný;
stanoviská strán;
vyjadrenie Európskeho centra pre právo a spravodlivosť (ďalej len „ECPS“) ako tretej strany, ktorému bolo priznané právo intervenovať v písomnom konaní (článok 36 ods. 2 Dohovoru a pravidlo 44 ods. 3);
na neverejnom zasadnutí 31. mája 2022,
vyhlasuje nasledovný rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň:
ÚVOD
1. Prípad sa týka pravidla, podľa ktorého odsúdení na trest odňatia slobody majú zakázané prechovávať materiály pornografického charakteru, pretože sa to považuje za ohrozenie mravnosti. Vyvoláva najmä otázky podľa
článku 8 Dohovoru.
SKUTKOVÝ STAV
2. Sťažovateľ sa narodil v roku 1989 a odpykáva si doživotný trest odňatia slobody vo väznici v Leopoldove za vraždu.
3. Sťažovateľovi bola priznaná právna pomoc. Pred Súdom ho zastupoval T. Bicko, advokát pôsobiaci v Považskej Bystrici.
4. Vláda bola zastúpená jej zástupkyňou, M. Bálintovou.
5. Skutkový stav možno zhrnúť takto.
I. SKUTOK
6. Sťažovateľ bol v rozhodnom čase vo výkone trestu v ústave v Ilave. Bol umiestnený v režime maximálneho stráženia v jedno-osobovej cele v samostatnom väzenskom oddiele vyhradenom výlučne pre odsúdených na doživotie.
7. Dňa 26. apríla 2013 bol podrobený bežnej prehliadke po návšteve iného väzňa odsúdeného na doživotie. Našiel sa u neho populárny týždenník, na vnútornej strane ktorého boli nalepené obrázky s explicitným obsahom.
8. Sťažovateľ neskôr uviedol a vnútroštátne orgány to nespochybnili, že obrázky boli vystrihnuté z časopisov pre dospelých, ktoré boli voľne dostupné v distribučnej sieti tlače na Slovensku a v Českej republike, a že zobrazovali "klasický" heterosexuálny sex medzi dospelými ženami a mužmi.
9. S odvolaním sa na definíciu pornografie a trestného činu ohrozovania mravnosti uvedenú v
§ 132 ods. 2 a
§ 371 ods. 1 Trestného zákona (v tom čase platný zákon č.
300/2005 Z.z.) bol materiál vyhodnotený ako majúci pornografický charakter a ako taký predstavuje ohrozenie mravnosti v zmysle
§ 40 písm. i) zákona o výkone trestu odňatia slobody (zákon č.
475/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len "
zákon o výkone trestu odňatia slobody").
10. Materiál bol sťažovateľovi zabavený a bolo proti nemu začaté disciplinárne konanie.
II. DISCIPLINÁRNE KONANIE
11. Sťažovateľ na svoju obranu zdôraznil, že na obrázkoch je znázornený heterosexuálny styk dospelých, ktorý je v súlade s prírodou aže sa pre túto orientáciu slobodne rozhodol. Obrázky boli určené pre jeho vlastnú potrebu, boli nalepené v časopise, ktorý mu patril a boli súčasťou jeho súkromného života. Mali naňho upokojujúci a pozitívny vplyv, najmä keď bol vylúčený zo spoločenského života. Skutočnosť, že niekto považoval fotografie za urážlivé, by nemala znamenať, že ich prechovávanie by malo byť trestné. Ohrozenie mravnosti bolo potrebné vnímať vo svetle prevládajúceho prostredia - v jeho prípade časti väznice určenej pre väzňov odsúdených na doživotie, kde bola rozšírená homosexualita, ale nebolo jej bránené, a - ako tvrdil sťažovateľ - bola dokonca podporovaná väzenskými orgánmi. Keďže je sťažovateľ heterosexuálnej orientácie, domnieval sa, že bol diskriminovaný, a tvrdil, že neporušil žiadny zákon.
12. Dňa 10. mája 2013 bol sťažovateľ uznaný vinným z disciplinárneho previnenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť, ktorá bola 17. mája 2013 zamietnutá. Jeho argumenty boli zaznamenané, ale nedostal na ne žiadnu odpoveď, keďže predmetný materiál bol posúdený ako zakázaný a jeho prechovávanie ako nezákonné. Vzhľadom na okolnosti bolo rozhodnuté, že primeranou sankciou je pokarhanie podľa § 52 ods. 3 písm. a) zákona o výkone trestu odňatia slobody.
13. Na základe podnetov sťažovateľa, v ktorých v podstate zopakoval už uvedené argumenty, bolo rozhodnutie preskúmané a potvrdené dvoma stupňami prokuratúry, pričom konečné rozhodnutie mu bolo doručené oznámením z 27. mája 2015. Prokuratúra konštatovala, že obrázky boli pornografické a ako také ohrozovali mravnosť, preto boli zakázané. Sťažovateľ to musel vedieť, keďže sa ich pokúšal zatajiť.
III. ÚSTAVNÝ PRIESKUM
14. Sťažovateľ sa následne obrátil na ústavný súd, odvolávajúc sa, okrem iného, na
články 8 a
