rozsudok z 1. júla 2021 k sťažnosti č. 7796/16
Článok 8 • Súkromný život • Pozitívne záväzky • Zverejnenie súkromných informácií a nerozostrených fotografií sťažovateľa v novinách, ktoré boli vyhotovené potajomky a pod falošnou zámienkou • Vyvažovanie medzi právom na súkromný život a slobodou prejavu vnútroštátnych súdov nebolo v súlade s kritériami stanovenými v judikatúre Súdu • Chybné hodnotenie predchádzajúceho konania sťažovateľa pri rozhodovaní o úrovni ochrany, ktorá mu bola poskytnutá podľa článku 8 • Nedostatok náležitej úvahy o nezákonnom spôsobe získania materiálu a o údajnej neexistencii dobrej viery • Neposúdenie toho, ako sťažovateľove nerozmazané fotografie prispeli k diskusii vo verejnom záujme
V prípade Hájovský proti Slovenskej republike,
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc v komore v zložení:
Ksenija Turkovic,
predsedníčka,
Péter Paczolay,
Krzysztof Wojtyczek,
Alena Poláčková,
Gilberto Felici,
Erik Wennerström,
Raffaele Sabato,
sudcovia a sudkyne,
a Liv Tigerstedt,
zástupkyňa tajomníka sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosť (č. 7796/16) podanú na Súd proti Slovenskej republike podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor") 4. februára 2016 slovenským občanom, pánom Miroslavom Hájovským ("sťažovateľ");
rozhodnutie oznámiť sťažnosť vláde Slovenskej republiky ("vláda");
stanoviská strán;
po neverejnom zasadnutí 8. júna 2021,
vyhlasuje tento rozsudok, ktorý bol prijatý k uvedenému dátumu:
ÚVOD
1.
Prípad sa týka namietaného porušenia práva sťažovateľa na súkromný život v zmysle článku 8 Dohovoru zverejnením, okrem iného, jeho fotografií a následných rozhodnutí vnútroštátnych súdov, ktorými boli zamietnuté jeho nároky s tým súvisiace.
FAKTY
2.
Sťažovateľ sa narodil v roku 1941 a žije v Bratislave. Pred Súdom bol zastúpený pánom M. Kaľavským, advokátom vykonávajúcim svoju prax v Bratislave.
3.
Vláda bola zastúpená svojou spoluzástupkyňou, pani M. Bálintovou, z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
4.
Skutkové okolnosti prípadu tak, ako boli predložené stranami, možno zhrnúť takto.
5.
Sťažovateľ si prial stať sa biologickým otcom prostredníctvom náhradného materstva, čo je spôsob, ktorý slovenské právo neupravuje. V marci 2005 uverejnil so svojou údajnou partnerkou krátky inzerát v celoštátnom denníku, v ktorom hľadal ženu, ktorá by bola ochotná a schopná porodiť "ich" dieťa, a ponúkal za to finančnú odmenu. V inzeráte nebola zverejnená totožnosť sťažovateľa a zároveň v ňom bolo prisľúbené, že rokovania budú utajené. Investigatívna reportérka z televízie, ktorá sa vydávala za potenciálnu náhradnú matku, skrytou kamerou zaznamenala svoje stretnutia so sťažovateľom, na ktorých sa hovorilo o dojednaniach o náhradnom tehotenstve. Dňa 27. júna 2005 bola v slovenskej televízii odvysielaná jej reportáž o zámere sťažovateľa "kúpiť" dieťa, ktorá obsahovala videozáznamy sťažovateľa. Podľa sťažovateľa, reportáž obsahovala nepodložené domnienky, ktoré mali spôsobiť senzáciu, a naznačovali, že bol členom organizovanej skupiny, predávajúcej deti do zahraničia.
6.
Obľúbený denník s celoštátnou pôsobnosťou uverejnil 29. júna 2005 článok s názvom "Kšefty s nenarodenými deťmi", v ktorom je opísaný príbeh sťažovateľa tak, ako bol odvysielaný v televíznej reportáži, a ktorý bez jeho súhlasu zobrazoval fotografie zhotovené z tejto reportáže. Pokiaľ išlo o podrobnosti súkromného života sťažovateľa, v článku sa uvádzalo, že sťažovateľ prinútil svoju sestru vydávať sa za jeho manželku, a že sťažovateľ, ktorý žil dlhší čas v Spojených štátoch amerických, získal slovenské občianstvo len nedávno. V článku bola tiež spomenutá úloha lekárov, ktorí boli údajne pripravení pomôcť pri asi